Kúsok od nás, tiež na okraji fontány, sedeli dvaja ľudia, mladí, možno 17-ročný. Hej, povedali by ste si, zamilovaný párik, oslavujú prázdniny. FAIL. Nedržali sa za ruky, neobjímali sa, nepozerali si do očí, neusmievali sa, nevenovali pozornosť môjmu zízajúcemu pohľadu. A v tom som si to všimla. Na vode, teda, vo fontáne, ktorá mala obdĺžnikový tvar a jediná vodná tryska bola v jej strede, plávala papierová loďka. Hej. Obaja ju uprene sledovali, Boli pri sebe tak blízko, ale žiadna fyzická spojitosť medzi nimi neexistovala. Iba ak ste sa zahľadeli na tú loďku.
Dnes, po (viac ako) dvoch mesiacoch som si spomenula práve na nich. Vyznie to naivne, ale to ich "puto" sa mi páčilo. Proste, boli takí iní, tak zvláštne odlišní, od všetkých tých "holliwoodských" párikov, zmaľovancýh dievčat, čo im k výzoru veľkonočného vajca chýba len oválna hlava a chalanom čo ich držia za ruku ale rozprávajú sa s nimi maximálne cez facebook.
Dnes, keď nás všetkých zaujíma prevažne fyzická stránka ľudí, keď sa zaujímame viac o to, čo má kto oblečené, je ťažké nájsť takýchto dvoch. Nie, povrchne povedané, neboli škaredý. Vlastne boli presný opak. A práve to je zarážajúce. Krásu, ktorú diktujú Američania, krása, ktorá je predvádzaná na svetových mólach, to všetko čo je pokladané za "pekné" vo vnútri také byť nemusí.
Patrí to k našej ľudskosti, samozrejme, ale uvedomiť si, že to nie je celkom správne, nie je na škodu. Toľko ľudí, o ktorých si myslíme, že ich poznáme, že ich máme prečítaných, je úplne iných. Vo vnútri.
Neviem, čo som týmto chcela dosiahnuť. Či si vylievať svoje osobné mindráky, či sa pozastavovať nad rozmýšľaním "tých" jedincov, či dačo totálne iné, v podstate je to jedno, pretože tento blog vznikol v mojej hlave asi tak o druhej ráno. Ale písala som ho o 9 hodín neskôr a to s "triezvou" hlavou.
Moja kamoška, šibnutá, typická puberťáčka, na svoj vek totálne "normálna" , aspoň čo sa týka tej povrchnej krásy. Mám ju rada, lezie mi na nervy, to všetko spolu. Cítim sa pri nej inak, akoby z iného sveta, z Pandory, z Marsu, preložte si to ako chcete. Ona túži po "sexi" chalanovi, čo by vyzeral ako, no neviem, určite niečo "krásne".
Cítim sa pri nej na dvadsať, nie na 14,5 (presne dnes pol roka ,
neviem, či je to ňou,ale asi nie, ja sa tak cítim pri všetkých. Som brutálny introvert, viem . Jasné, obom sa nám páčia nejaký herci, nejaký športovci, bla bla bla. Som asi fakt INÁ. Ako tá benzínová pumpa v Chorvátsku
Ak ste došli až sem, Ďakujem. Ak nie, tak toto nečítate. Vlastne som ani nečakala že to niekto dočíta, že sa nad tým vôbec niekto pozastaví, ale ak áno, ešte raz Ďakujem.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
olivia47
16. 10.októbra 2011 21:59
takéto pocity mám aj ja... totálne si vystihla moje pocity, proste úžas!!!!
3
@wix33 nemáš začo chcela by som sa ťa spýtať ako vieš nájsť tému toho o čom prídeš... ja tiež rada píšem aj keď poväčšine iba pre seba, ale môj najväčší problém je nájsť tému...
4
@ nemáš za čo chcela by som sa ťa spýtať ako hľadáš nápady na témy, pretože ja tak občasne píšem(aj keď iba pre seba), ale žiadna téma mi nenapadá...
5
srry ze som ti to napísala 2X ale prvy krat sa mi to nejako neodoslalo a zrazu to tu vidím...
6
@olivia47 ja väčšinou tému zámerne nehľadám, proste mi neioč napadne, zapíšem si nejaké myšlienky, mám ich úplne všade, v mobile, na papieroch, v školských zošitoch, a potom keď sa k tomu neskôr vrátim, jednoducho píšem...ale väčšina ide úplne spontánne z hlavy
Napíš svoj komentár