Avšak, nenechal som opraty padnuté na zemi pred strachom z konských kopýt. Zohol som sa po ne, hoc mnohým akt kľaknutia si a pokore pred Čímsi je proti srsti. A tak teraz hladím šupiny draka v domnienke, že nekýchne. Výpary síry sa mi pomaly usádzajú na pľúcach a predpovedajú moju budúcnosť.
Navzdory osudu bojujem s prúdom rieky. Som celý premočený a poznačený jej prezenciou. Vyhnúť sa tomu ozaj nedalo. Musel by som sa tak či tak niekde prebrodiť. A ja som sa ozaj chcel dostať na druhú stranu.
Zasekol som sa ako sekera v pni. Ani von ani skrz. Je potreba hľadať alternatívne riešenie. Pozdvihnúť celý kus dreva, nie len ten ľudskou mysľou modifikovaný. Aj on bol raz taký istý. A pýtal sa ho niekto niečo? Nie, nemal na výber.
Preto sa pýtam ja sám seba: "Mám?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár