Bola tmavá, neskorá noc v Acqua Di Gio. Ozaj tmavá, lebo bolo asi 3:40. Keď tu zrazu som sa zobudil na to debilné zvonenie. Teda, normálne sa mi moje zvonenie páči, ale akosi som to teraz nevedel tak precítiť - tú hudbu.
Plný entuziazmu som načiahol ruku ponad hlavu na drevený stolík, ktorý sa každým mojim dotykom kolíše, ako keby si to už-už konštrukcia rozmyslela, že toto je jej posledný deň utrpenia. Nahmatal som svoj mobil a pozrel na displej. (Toto je tak hrozne prevzaté slovenské slovo. [Ale, vždy lepšie než hemendex. {Zo základu: "Ham and eggs..."}]) No nič... Na displeji, fuj, som uvidel meno svojho spolužiaka: Felipè. (To fuj je na margo toho displeja, nie toho spolužiaka.)
Zodvihol som mu, samozrejme som musel cez displej - prečo musím toto slovo toľko spomínať? - cez obrazovku mobilu prejsť prstom asi šesťkrát, lebo načo by dotykový senzor reagoval hneď aj on sa, asi, potrebuje prespať. Aspoň som sa takto dostatočne zobudil cez ten hluk, teda zvuk, pri hlave.
Plne láskavým hlasom som prehovoril: "Felipè..." Chcel som ešte za tým dodať: "Ty jeden debil, vieš koľko je hodín?!" Ale je to dobrý kamarát, tak som sa premohol a navyše, určite vedel koľko je hodín. Neviem prečo mi o takej hodine príde všetko debilné... Aj zvonenie, aj Felipè. Mimochodom, jeho meno je z gréckeho Philippos - priateľ koní - neviem síce prečo mi to napadlo, ale napadlo mi to. No nič...
- "Čau René, potreboval by som od teba pomoc." Ozval sa Felipè zhurta a znel celkom čulo, asi nespal ako ja.
- "No..." Plne ochotný vypočuť si ho, nejak mi nebolo dva razy do reči.
- "Stojím pod tvojím vchodom," super, nemusím nikam ďaleko chodiť "a som tu spolu s Arasňou," to bola jeho kamoška, ktorá po ňom odjakživa ide; jednostranne; bohužiaľ; pre ňu; "a nemá sa ako dostať domov," bývala v dedinke Nouem Hádé, pri meste asi do desiatich kilometrov "a ja nemám prachy, tak či by si mi nepožičal päť eur na taxík pre ňu."
- "A prečo nejde k tebe?" Veľmi dobre som vedel prečo, ale už som sa dostával do formy, von z hibernácie.
- "Lebo u mňa sú naši..." Pekná výhovorka, pri Akvamaríne Céčkovej ti to Vôbec nevadilo!
- "No dobre. Počkaj. Oblečiem sa a hneď som dole." Spávam len v tričku a vonku bola zima.
Obliekol som sa, prekonal pritom svoj rekord v padnutí na zem pri navliekaní nohavíc a šiel som dole. Pred vchodom ma čakalo pätnásť schodov, slovom Pätnásť. Dole to nebol problém. Lenže dvere boli zamknuté, neviem načo, keď je zvonku guľa, a tak som musel prejsť tie schody ešte trikrát... Vrátil som sa pre kľúče hore, otvoril si, pozdravil pripitú slečnu a pripitého pána. V tom sa dovalil taxík, do ktorého sa akosi nikto nechystal nastúpiť.
Po asi dvojminútovom hašterení sa, nebudem to rozvádzať, predstavte si štvorročné deti na pieskovisku, ako jedno chce formičku na piesok a druhé mu ju nechce dať, lebo... Lebo. - Sa už to jedno naštvalo a zobralo to druhé, nežnejšie, do chmatu, ktorý by Felipèmu závidel nie jeden gréckorímsky zápasník a začal ju napchávať do auta. No vážne, ako keď máte plnú cestovnú tašku a tá posledná časť odevu tam nie a nie vojsť a stále vytŕča von. A ten zips nie a nie zapnúť...
Tu prišlo pre mňa teatrálne vyvrcholenie, na ktoré si spomínam ešte teraz. Felipè ju tam nastrkal za pomoci a spolupráce svojho stehna a kolena, načo potom tou istou nohou zabuchol dvere a poklepal taxikárovi po streche na znamenie, že môže konečne vypadnúť a rýchlo! Ten to pochopil a už ich nebolo.
Potom sa otočil smerom ku mne. Ja, pomaly opretý v kŕčoch smiechu o stenu, som sa zrazu zatváril vážne. Dali sme ešte jednu cigu, teda, to sa len tak vraví, že jednu, dali sme ich asi štyri, možno aj päť, rozobrali sme scenár a obsadenie do detailov, páčil sa mi najmä epilóg, ale oboznámil ma s celým introm, ktoré som nevidel, na čo som sa pobral cez schodové kvantum znova do postele a zaspával s úsmevom na perách, že sú aj horší chlapi než som ja. Bola tmavá, neskorá noc v Acqua Di Gio. Bolo asi 4:57.
Ezop (teda ponaučenie): Vždy sa nájde aj horší prípad.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
6
"Lenže dvere boli zamknuté, neviem načo, keď je zvonku guľa"
pretože odomknutie bez kľúča trvá pri zamknutých dverách automaticky 3-5 krát dlhšie ako pri odomknutých
btw hej, Arašňa je pekná, napadlo ma že sa to bude písať asi "Arachnna"
pretože odomknutie bez kľúča trvá pri zamknutých dverách automaticky 3-5 krát dlhšie ako pri odomknutých
btw hej, Arašňa je pekná, napadlo ma že sa to bude písať asi "Arachnna"
Napíš svoj komentár
a krásne spravené, viem, aké je umenie zaujať, keď je minimálna dejová línia..