Nad hlavou preletel
neznámy páchateľ
nových potomkov.
Nad plavou záhradou
zamával, zavládol;
tou hrou nezbednou.

Zatrepal krídlami
popod aj nad nami -
mával na pozdrav.
Za ním bál písaný,
bál sa hrať na hrany,
do dna dav dodral.

Mrákotou úžina,
nebude už iná...
Stala sa sebou.
Spolu, tou úrodou,
hľadali pôvodnou
cestou cín činov.

Odletel do diali,
až kým bol tak malý,
že sa sám stratil.
Na zreteľ sadali
či veľkí, či malí.
A zm(yse/izo)l?

...


Venované Ivke.

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  26. 1. 2013 15:06
hravé.
Napíš svoj komentár