Nad hlavou preletel neznámy páchateľ nových potomkov. Nad plavou záhradou zamával, zavládol; tou hrou nezbednou. Zatrepal krídlami popod aj nad nami - mával na pozdrav. Za ním bál písaný, bál sa hrať na hrany, do dna dav dodral. Mrákotou úžina, nebude už iná... Stala sa sebou. Spolu, tou úrodou, hľadali pôvodnou cestou cín činov. Odletel do diali, až kým bol tak malý, že sa sám stratil. Na zreteľ sadali či veľkí, či malí. A zm(yse/izo)l? ... Venované Ivke. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj