bola mierna, nežná noc;
vo mne čosi staré drieme,
v duchu kričím o pomoc.
Usmieva sa na mňa milo,
pozerá priamo do očí;
čosi staré zas ožilo,
a predsa ma to zaskočí.
Opíjame svoje city,
obaja na svojej strane;
neviem či to cítiš i ty,
viem, čo sa na mojej stane.
Vidím záblesk minulosti,
dúfam v jedno budúcno;
hlava sa tu na mňa zlostí
a odprosuje ma vrúcno:
"Zasa cítiš staré teplo,
lež opýtaj sa sám seba:
Koľkokrát ťa bolo splietlo?
Či je ti toto zas treba?"
Preto hľadím kade-tade,
srdce bije stále s ňou;
bašty padnú mi na hrade,
spolu s vežou mágovou.
Dopíjam posledné sústo,
s ním aj svoju odvahu;
srdce šepne - vraví: "Skús to!"
Tasil som kartu neblahú.
Pridám sa k malým škriatkom
hľadajúc si svoj štvorlístok;
mincou, na osude vratkom,
odchýlim čírej rieky tok.
Nad ránom sa lúčime
a ja padám do priepasti;
ukončím preto svoj príbeh,
hľadajte fľak - červenkastý.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
protessst
11. 1.januára 2013 23:08
neskutočná..zase.. tie pocity z toho jednoducho sú neopísateľné. Ak neskladáš aj súťažne alebo knižne alebo niakým týmto smerom tak to rozhodne skús.
Napíš svoj komentár