ktoré sa snaží odraziť piesok v dune,
cítim sa tak trochu rovnako umne.
- Kde sme to sko(n)čili?
Píska mi v ušiach,
strácam zrak
a trasú sa mi ruky.
Sucho v hrdle,
v nohe kŕč,
v hlave muky.
Pazvuky či pavúky?
Je mi zima, je mi teplo.
Vlastné telo ma poplietlo.
Vôkol víri prach,
kĺže po stenách,
sadá na môj strach.
Ach!
Bolia ma viečka,
medzi nami priečka,
čká
sťa sviečka.
Zničený
myšlienkou ženy
som stratený.
Premeny...
Premena pramení
vo vzdialenom zázemí
našich zemí.
Do zeme sejeme semä,
kým v náš čosi drieme.
Lebo,
keď to preosieme,
osi osí nevynosí to,
čo ranné zore skosí.
Kto si?
Nepoznám ťa. Predstav sa mi.
No on ma hodí do tlamy
a jamy,
kde na kúsku slamy,
bez slávy,
cit plavý.
Či pravý?
- Ja pravím!
Nepustil ma viac k slovu,
glgnem slinu surovú
a odzametám svoje smetie,
ktoré nik mi nevymetie...
Tretie zore svetiel
a cintorín
bez tiel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár