V ruke len nápoj nápomocný,
fľaša vína a pieseň pustená,
na teba sa pozerám, ty stena!
Si tam v p(r)óze... Navždy zvečnená.
Aké to bolo, obklopuje ma;
aké mohlo byť, číra, čierna tma.
A či to ešte vôbec zmysel má,
pýtam sa sám seba, hoc vôkol hmla,
stenný obraz a ty hluchonemá!
Nie som ten typ, ktorý javí city!
Myslel som: Byť silný je byť skrytý.
Ale... Som už teraz pripitý, aby...
Zahoď hrdosť... Priznám, že som slabý.
Dnes v noci chcem plakať, var´ zabiť.
Moju dýku mi srdce prebodlo,
vidím vo svojej tvári zrkadlo,
ruka sa valí, steká po krvi
aj tí vrahovia na mňa zabudli.
A tak som tu sám. Osud bezkrídly.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
piotra
11. 1.januára 2013 00:47
prvé dve strofy, najmä.
2
musela som sa znova vrátiť,aby som sa znova mohla zopakovať. dokonalé.
Napíš svoj komentár