Jemná, nežná, hustá pani, ochutnáš ju, zhíkneš: "Páni!" - "Ona je tak dobrá, sladká," povedala na to Katka. Vytasím kopec maličký na konci svojej lyžičky a ponorím sa do sveta, kde eufória si lieta. Pohladil som hnedé lono, lyžičkou, to nie je ono! Tak zaboril som tam seba - jej by sme sa mohli nebáť. No... Všetko má však svoju daň. A i tu musíš platiť zaň. Hoc nechceš. Ona priam núti. Sily, časom, ubudnú ti. V odraze som sa stratil a nabral pritom kopu kíl, lebo sa neviem zastaviť, až potrebujem širšiu niť. Má to aj svoju výhodu: Že zmätie každú úbohú náladu. Iba dočasne - posunie ti ju dozadu. Keď pozeráš sa na skazu, je ti to už jedno; zrazu na bod mrazu nenarazíš, bo našiel si si dobrú skrýš. Preto sa teraz pýtam vás, keď stratili ste tu svoj čas, viete aj o čom hovorím či sa vám páči len ten rým? Blog 2 0 0 0 0 Komentuj