Jemná, nežná, hustá pani,
ochutnáš ju, zhíkneš: "Páni!"
- "Ona je tak dobrá, sladká,"
povedala na to Katka.

Vytasím kopec maličký
na konci svojej lyžičky
a ponorím sa do sveta,
kde eufória si lieta.

Pohladil som hnedé lono,
lyžičkou, to nie je ono!
Tak zaboril som tam seba -
jej by sme sa mohli nebáť.

No... Všetko má však svoju daň.
A i tu musíš platiť zaň.
Hoc nechceš. Ona priam núti.
Sily, časom, ubudnú ti.

V odraze som sa stratil
a nabral pritom kopu kíl,
lebo sa neviem zastaviť,
až potrebujem širšiu niť.

Má to aj svoju výhodu:
Že zmätie každú úbohú
náladu. Iba dočasne -
posunie ti ju dozadu.

Keď pozeráš sa na skazu,
je ti to už jedno; zrazu
na bod mrazu nenarazíš,
bo našiel si si dobrú skrýš.

Preto sa teraz pýtam vás,
keď stratili ste tu svoj čas,
viete aj o čom hovorím
či sa vám páči len ten rým?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár