"To sa robí? Robí?! Nie!"
Radšej si počkám, kým vychladne(š),
kým nebude(š) stáť na dne.
V zelených očiach sú slzy:
"Len krič! Buď na mňa drzý!"
V srdci zvýšené impulzy
a ja som ten, čo je zlý.
Na obraze kontextom diera:
"Tvoj jemnocit ma zdiera!"
Hoci nechcem, je vo mne zviera;
vidím - je toho veľa.
Š-hhht, š-hhh, tu kričím v zátvorkách:
Lež - "to nik nevidí! Ach..."
Strácam sa sám vo vlastných dierach,
ďalej ďateľ vydiera.
Venované Ivke.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mo0e
17. 2.febuára 2013 18:13
vynikajúce! presne niečo takéto som potrebovala počuť... tlieskam
Napíš svoj komentár