Človek by mal ostať zahalený tajomstvom. Tajuplnosť má svoje čaro. Záhady a nevysvetlené javy vždy priťahovali viac pozornosti než axiomatické fakty. Dnes som sa o tom zasa raz len presvedčil. Nie nadarmo je jeden z mojich obľúbených citátov: "Ukáž slabosť, aby si tak zakryl svoju silu." Bohužiaľ, je obľúbený len na papieri, v praxi sa ním akosi pričasto neriadim.

Ak človek poodhalí svoje zákutia, kde dlho nikto nenazeral, natrafí na pavučinu o ktorej sám nevedel, že tam je; ale po takom čase, čo by ste čakali? Problém je, že nikto nemá rád miesta, kde sa často neprace. A tak sa tam premáva len veľmi opatrne a nesvoj, tak trochu s nutkaním zistiť čo je ďalej, kdesi hlboko však s túžbou po návrate domov, do starých zabehnutých koľají. Nech si tvrdí kto chce čo chce, stereotypy sú práve tie, ku ktorým každý rád inklinuje.
Aj ja som spadol do toho svojho. Permanentne sám sebe podkopávam zem pod nohami a potom sa musím štverať von z hlbokej jamy holými rukami. Keď však chytím amok a začnem kopať, neviem kedy prestať. Pokračuje to, až kým nepadnem na dne bezvládne na zem. Plný hliny a špiny, pôsobiac tým poľutovaniahodným dojmom, kedy si síce ľudia nad vami povzdychnú, ale... Požiadajte ich o pomoc a uvidíte koľkí z nich sa vám rázom otočia chrbtom.

Nedal som si povedať a musel som sa snažiť o dominanciu. Prečo sa nepodvoliť, keď raz viem, že pravda je na mojej strane? Potrebujem presvedčiť aj druhého o tej svojej? Veď mi môže byť ukradnutý. To je môj večný problém a mnohí ho nazývajú aroganciou, ja sám sa uspokojím s názvom ignorácia. Je to možno dokonca "horšie" pomenovanie, ibaže to viac odzrkadľuje môj postoj.
Prečo som sa tým však neriadil aj tentokrát, to nedokážem pochopiť. Asi začínam byť príliš prívetivý voči ostatným, ktorí to hneď zneužívajú a v konečnom dôsledku ešte otáčajú vo svoj prospech, kde ja potom - v závere - mám byť ten "zlý."
Ak ste hajzel celý čas, nik od vás nič iné ani nečaká, a tak sa k vám aj náležite správajú. Začnite byť dobrákom a skončíte ako hajzel. Zaujímavé, že? Dokonca v tom druhom prípade mávam často pocit, že ten prvý je z dlhodobého hľadiska lepší.

Dnes som si povedal a dúfam, že to vydrží, že zabehnem znova staré dobré koľaje a pretransformujem.
Najhoršie je, ak si človek uvedomí, že sám spadá do svojej konštalácie myšlienok a cyklí sa.

 Blog
Komentuj
 fotka
naily  7. 1. 2013 10:02
Až teraz som si všimla, že je text ( sú texty ) esteticky zarovnané do bloku!
Napíš svoj komentár