Doteraz nepoznám nikoho z tvojich priateľov ani neviem čo robievaš celé dni či prečo si práve ty tá, ktorú chcem. Občas sa stratíme, príde slepá ulička a musíme sa vrátiť naspať, odkiaľ sme už prišli - teda, za predpokladu, že si spomenieme.
Tak nepribližuj svoje ústa k mojim so slovami: "Nemôžem zostať." Občas zabúdame a túlame sa po tej istej pasáži mnohokrát, len aby sme neskôr zistili, že Tu sme už boli... Nedávaj mi svoju zvodnú ruku pod tričko s tým, že všetko je v poriadku. Potom príde okamih, kedy si tí rozumnejší povedia, že je potrebné si cestu nejako značiť. Nevrav, že na tom nezáleží, pretože mne áno. Vymýšľame, improvizujeme priamo na mieste, lebo čo už teraz, keď sme sa ocitli hlboko v. Nemôžeme byť spolu, a pritom som "s tebou;" ale sám...
Niektorých prepadne po čase panika, iných strach a akási vzorka je vraj v štádiu akceptácie. Stojím na kraji útesu zakaždým, keď na mňa zavoláš menom a viem, že pád by ma zabil. Pud sebazáchovy však neustále preberie kontrolu i keď myslíme, že je už koniec, často je práve To len začiatok.
Nenaháňaj sa so mnou v otočných dverách, to je boj, ktorý nemôžem vyhrať. Poklesneme skôr fyzicky než psychicky, samozrejme za predpokladu, že si nikto nedá extra námahu, aby sa stalo opačne. Si ako tabletka, ktorú by som nemal užívať. A stále neviem nájsť cestu von...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár