a ty nechceš po mne nič.
Myslím pritom na inú,
vo mne túžba, vo mne chtíč.
Myslím len priamo na ňu
a preto musím kričať -
jak všetci vôkol klamú.
Moja hlava strapatá,
obtečená do zlata,
ňou sa víri stále tá...
I tak sa to neráta...
Myšlienka priamo na ňu;
odpykám si preto trest -
zamknem dva razy spálňu.
Otáčam sa okolo,
oči kamsi utiekli.
Čo to so mnou len bolo?
Utvorili rohy, kly,
aby tak bolo čo jesť.
Chce sa mi zo mňa vracať -
východisko mojich ciest.
Objíma sa perina
a ty nevrátiš mi Nič.
Myslím pritom na teba,
no tvoja myseľ káže: "Cvič!"
Takto so mnou zametáš,
preto musím zakričať -
pomôž, prosím, Otče náš!
Moje srdce sa snaží,
obtečené do zlata,
dostať z večných bažín,
primalá však záplata...
Tys´ vytvorila dieru,
odpykám si preto trest -
a stratím vieru; veru.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár