Bola vzácna ako xenón alebo radón. Nikdy som však nebol na chémiu. Som skôr tvor dumavý než spontánny, práve preto vyhľadávam a obľubujem to druhé, lebo hriech má sladšiu pachuť. Tak trochu naturálne divoká a voľná, napriek tomu nevinná. Nemá(m) za potreby kvety, a predsa si privonia(m), ak na nejaký natrafí(m). Lenže väčšina ma svojou arómou sklame, hoc priťahuje okvetím. Začal som sa modliť až v hodine zúfalstva, pretože bola všetkým; bola Iná.
Hlupák.
Tento výpad už neodrazíš mečom na stranu. Mal si si lepšie dávať pozor na hranu. Je to... Ako keď zadržiavaš kýchnutie alebo sa opieraš o silný vietor. Dala mi - alebo ti, teraz už neviem - podnos rovno pod nos. Krásna vyleštená tácka a na nej všetko čo potrebujem(e).
Jediné, čo sme spravili je, že sme jej ukradli sny a spolu s tým rozvírili aj plány. Som to ale junák planý.
Nevedela ani, že má na výber. To sa stáva, keď jediné čo počuje je môj hlas, ktorý vraví, že sa to nedá. A potom vraj nemám charizmu. To tvrdia povrchní ľudia, na ktorých mi hovno záleží. Nepotrebujem oslniť tieň. Len sieň, ktorú viem, že chcem. Som kryptón.
Hlupák.
Myslíš si, že si môžeš len tak zobrať niekoho život a tlačiť, postrčiť ho, kam sa ti zachce?! Na to aby si sa rozvíjal potrebuješ niekoho stiahnuť dole...
A tak si jej nedal na výber a jediné čo počula si bol ty - teda ja - a lámal si ju až kým sa nepoddala. Každý má svoj limit.
Ty hlupák.
Stále musíš mať pravdu. I keď tak stratíš jedinú vec, ktorá ťa držala pri živote. Áno.
Stále ten starý, dobrý hlupák.
Chvíľu jej to trvalo, kým pochopila, že môže odísť. A keď utiekla a veruže aj... Bola dávno preč; dávno preč. Je preč. A tak ďalej. Atď.
Milovala ma. Bože, prosím, veď na tom nezáleží. Prepáč. A prepáč aj Ty. Neverím tomu, že sa vráti alebo nikdy nevráti?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.