Ležím ďalej a dokážem takmer presvedčiť tvoju myseľ. Prídeš ku mne aj keď tu nie si, ja takmer cítim závan tvojho parfumu, toho, ktorý si dáš, si si dávala, stále kvôli mne. Sme spolu; sme spolu v našej izbe. Všetko je ako bývalo predtým. Aj keď nie je. To nevadí. Stávam sa majstrom hry: Predstav si.
Viem, že som upätý na zopár spomienok, ale je mi to jedno, pretože sú nositeľom a privedú mi ťa späť. Mám ich rád. Môžem si predstavovať, že sa naša chvíľa nikdy neskončila; alebo, že sa ku mne - niekedy - vrátiš. Keď sa predstavy stanú realitou, je to zlé. Vraj. Komu to vadí? Mne nie. Predstavujem si. Je to tak krajšie. Jednoduchšie. Prečo si život komplikovať? Som majstrom hry: Predstav si.
Nakoniec si už ani nepotrebujem predstaviť. Takmer. Potrebujem sa prinútiť prestať a vstať. Aby som si mohol predstavovať aj zajtra. Rána sú najkrajšie. Vtedy sa viem takmer hrať s osudom. Večery sú najťažšie, vtedy sa osud hraje so mnou.
Otvoril som oči.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
26. 1.januára 2013 23:18
fúklo to do tlejúcich uhlíkov.
Napíš svoj komentár