Univerzálnosť, tá vraj
neexistuje.
Však vysvetli to zele-
ným listom tuje.
Príroda odjakživa
nekoketuje.

Tri krúžky s lomítkom
ma opantali,
môj slovník bez pravítka
je rázom malý,
a tak sa pýtam(,) (s)vet(r)a:
"Čo ste mi dali?"

Ohnivá guľa z rúk;
ona poplietla?
Prečo sa tam pozeráš,
rovno do centra?!
Radšej to prehltni, kuš!
Ukáž, že si muž!

Nuž...

Svet sa vraj neustále
točí dokola.
Aj ja sa prispôsobím,
vieš? Ty potvora!
Až pokým orangutan
na mňa zavolá.

A tak sa stratím znova
v realite.
A aj keď tomu možno
neuveríte,
je mi dobre ako pra-
saťu(,) v(y) žite.(!)

No myšlienky sú kdesi
vo vnútri skryté
a chcú na vzduch, chcú ísť von,
nie byť v site.
Nuž, prezraďte mi Páni:
Čo si myslíte?

A nastalo ticho...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár