Univerzálnosť, tá vraj neexistuje. Však vysvetli to zele- ným listom tuje. Príroda odjakživa nekoketuje. Tri krúžky s lomítkom ma opantali, môj slovník bez pravítka je rázom malý, a tak sa pýtam(,) (s)vet(r)a: "Čo ste mi dali?" Ohnivá guľa z rúk; ona poplietla? Prečo sa tam pozeráš, rovno do centra?! Radšej to prehltni, kuš! Ukáž, že si muž! Nuž... Svet sa vraj neustále točí dokola. Aj ja sa prispôsobím, vieš? Ty potvora! Až pokým orangutan na mňa zavolá. A tak sa stratím znova v realite. A aj keď tomu možno neuveríte, je mi dobre ako pra- saťu(,) v(y) žite.(!) No myšlienky sú kdesi vo vnútri skryté a chcú na vzduch, chcú ísť von, nie byť v site. Nuž, prezraďte mi Páni: Čo si myslíte? A nastalo ticho... Blog 4 0 0 0 0 Komentuj