Šaman zapaľuje zasiatu pôdu. Nedarí sa mu. Oheň nespolupracuje, spolupracuje len vietor, a to nebola jeho mienená evokácia pre túto príležitosť. Nuž čo. Nie vždy je všetko podľa našich predstáv. Zápas s časom; na konci je len jeden víťaz, ale dočasne, na chvíľu, zvíťazil šaman. Zničil celú zasadenú úrodu len pre jeden okamih pomsty. Zhlboka sa nadýchol a víťazoslávne sa usmial. Dosiahol čo chcel. Je to žena. Tie vždy dosiahnú čo chceli, ale veľakrát to samé nevedia. Príroda má zvláštny zmysel - alebo humor - pre rovnováhu.
Všetko stratilo svoj pojem, ostal mi len symbol. Nerozumiem ani sám sebe, nie to ešte svojej spoločníčke. Vraví na mňa vety... Počujem len kľúčové slová a snažím sa si ich pospájať. Význam mi neunikol - forma je navždy stratená. Nedokážem korektne odpovedať. Viem preniesť význam do slov, ale neviem pre ňu sformulovať vetu. Aj tak ma pochopila. Ako málo stačí. Načo sme otrokmi formy, keď ide o podstatu významu? Avšak na forme som si dal vždy záležať najviac; sám neviem prečo.
Strácam už aj významy. Symboly sa víria dokola a ja neviem, ktorý kam prideliť. Jeden primárny ostal, a tak aspoň myslím na ňu. Pomáha mi z tohoto šialenstva, aby som sa nezbláznil aj keď tu teraz nie je. Vlastne, nie je so mnou ani inokedy. Neskoro. Stalo sa. Som blázon vo svojom svete. Ale... Je to nedefinovateľný svet, takže vlastne ani nie som. Som stratený. Sám v sebe. Sám so sebou. Ale s ňou.
- A bez Ega. Prítomný Id a Super-Ego.
Smiech je kašeľ. Kašeľ je smiech. Prelínajú sa a mätú mi myseľ. Smejem sa či kašlem? Kašlem na smiech. Chcem sa zasmiať, no zakašlem. Smiešne. Odkašlem si. Šaman sa smeje a ja na to kašlem.
Nedokážem sa ani postaviť a celý sa trasiem. Nie je mi zima, trasiem sa zo strachu pred nedefinovateľným prázdnom, pretože sám neviem, ako si vysvetliť tento jav: "Som piči," je jediné, čo zo seba dokážem dostať s prehltnutým "v" uprostred. Taktiež symbol pre "alebo." Hm...
Klesám na zem, chcem sa dotknúť nášho prečinu - spálenej zeme - ale náčelník mi to nedovoľuje. Celý čas stál nad nami a bafkal si dozorčivo fajku. Postavil ma a odvliekol na hanbu. Zemi sa neradno ospravedlňovať! Poúča ma potichu, ale dokážem čítať jeho myšlienky. Tak som si vzal na pomoc vodu, keď ma už zvyšné živly po celý deň frustrovali.
Nedokážem ani len to, čo som dokázal už od šiestich rokov... Klesám Jej do lona a oddávam sa meditácii po zápase so svojím detstvom.
Nezmysel.
Nezmysel sa vytratil.
Predošlá a nasledujúca
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár