Bolo to pred troma rokmi a bolo to včera. Možno to nedáva zmysel, no tak to vyzerá; tak to cítim. Je to a- ko v práčke, ktorou chceš to zmyť, je to a- ko keď sa chceš, no nedokážeš očistiť; točíš sa do- ko- la. A ty si dávno niekde inde, si ako vietor, ktorý sem príde. Z bezvetria sa vráti, aby záclonou mi srdce pohladil; a ja už nemám síl. Nemám síl... Vo vnútri mám stále pocit, že mi praskne to, čo len pre teba stále-neustále bilo; no už nie. Zovňajšok vyzerá drsne, ale vo mne črepina praskne, keď vietor fúka cez to moje krehké sklo; vy- mi- zlo. Si ako vietor, ktorý sem príde, si ako vánok, ktorý má prídel. Z bezvetria sa vrátiš, aby si vial do tváre; a ja mám na- má- le. Namále... Ľahšie by bolo pritiahnuť Jupiter k sebe. Na nebi stále vidím oblaky šedé; a starnem. Pomôž mi rozpomenúť na tie nádherné dni, kedy sme boli obaja namaľovaní v obraze; teraz si len v o- dra- ze. Si ako vietor, ktorý sem príde, oceán bez vĺn, v kľude. Z bezvetria sa vrátiš, aby si vial do tváre; záclonou mi srdce pohladil a ja už nemám síl... Bolo to pred troma rokmi a bolo to včera. Možno to nedáva zmysel, no tak to vyzerá; tak to cítim. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj