Bolo to
pred troma rokmi
a bolo to včera.
Možno to
nedáva zmysel,
no tak to vyzerá;
tak to cítim.

Je to a-
ko v práčke, ktorou chceš to zmyť,
je to a-
ko keď sa chceš, no nedokážeš očistiť;
točíš sa
do-
ko-
la.

A ty si dávno
niekde inde,
si ako vietor,
ktorý sem príde.
Z bezvetria sa vráti,
aby záclonou mi srdce pohladil;
a ja už nemám síl.
Nemám síl...

Vo vnútri
mám stále pocit, že mi praskne to,
čo len pre
teba stále-neustále bilo;
no už nie.

Zovňajšok
vyzerá drsne, ale vo mne
črepina
praskne, keď vietor fúka cez to moje
krehké sklo;
vy-
mi-
zlo.

Si ako vietor,
ktorý sem príde,
si ako vánok,
ktorý má prídel.
Z bezvetria sa vrátiš,
aby si vial do tváre;
a ja mám na-
má-
le.
Namále...

Ľahšie by
bolo pritiahnuť Jupiter k sebe.
Na nebi
stále vidím oblaky šedé;
a starnem.

Pomôž mi
rozpomenúť na tie nádherné dni,
kedy sme
boli obaja namaľovaní
v obraze;
teraz si len v o-
dra-
ze.

Si ako vietor,
ktorý sem príde,
oceán
bez vĺn, v kľude.
Z bezvetria sa vrátiš,
aby si vial do tváre;
záclonou mi srdce pohladil
a ja už nemám síl...

Bolo to
pred troma rokmi
a bolo to včera.
Možno to
nedáva zmysel,
no tak to vyzerá;
tak to cítim.

 Blog
Komentuj
 fotka
naily  16. 12. 2012 19:27
Fajn tá vec s delením slov.
Napíš svoj komentár