V škole som zaťažená na môjho supermana. Široké ramená, hnedé oči ukryté pod okuliarmi, vysoký a vtipný informatik z našej katedry. Stavím sa že pod tým sivým, otrasným, vyťahaným svetrom skrýva supermanovské oblečko.Ani neviem čo ma na ňom tak priťahuje. Baby v škole si myslia že som len extrémne nadržaná...ale neviem v tom bude asi tá chémia tých širokých ramien.
Ďalší môj objek snívania bol náš laborant na cvičeniach z chémie. Ten typ chlapa, čo príde domov a plače žene na ramenách aký mal zlý deň. Občas som ho mala chuť naozaj objať a potešiť. Pôsobí tak mackovský ale v posteli je, stavím sa, drak... stavím sa že by sa pekne vyhral a nedbal by až tak na svoje uspokojenie ako na uspokojenie svojej partnerky. Škoda. Odišiel od nás.
Dnes, keď som šla po Hospodárskej ulici, som natrafila na vážne dobrý objekt. Taktiež vysoký a neuveriteľne tajomný. Sivé oči som si takmer nevšimla v tom zlomku sekundy, ale urobil na mňa, aj keď nechcene, dojem. Šiel oproti mne a do tváre mu nebolo skoro vôbec vidno až na ten okamih keď zdvihol hlavu a polku tváre mal zahalenú ako v tej hre assasins creed. Ach... Ezio tiež patrí medzi moje túžby(virtuálna postava- som normálna?)
Takže suma sumárum: objektov mám určite dosť, o tom potom..ale vo všeobecnosti som zaťažená na tajomných okoloidúcich, o ktorých dúfam že v sebe skrývajú viac ako je na prvý pohľad vidno.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mix
21. 2.febuára 2012 23:06
No, a kvôli takýmto dievčatám rád chodím na prechádzky ... aj keď pochybujem, že sú podobné myšlienky niekedy smerované na mňa lebo nemám ani tajomnosť, ramená a ani výšku. Oživila si mi však nádej, že aj na ulici sa dá urobiť dojem.
2
Tak to to teda že sa dá...už veľa krát som sa presvedčila že sa vždy niekto pozerá...a vieš ono nejde ani o tie ramená či výšku... proste niekto ma niekedy dokáže naozaj zaujať a nemusí vyzerať práve ako Brad Pitt
Napíš svoj komentár