čiernočierny deň.
Bez krásneho sna,
deň pohltí tieň.
Plače moja duša
a hviezdy plačú s ňou.
Moje srdce skúša,
ako preletieť hmlou.
Ako si máme veriť
srdcia zahmlené?
Ako sa máme zveriť,
keď stále klameme?
Nie som iný ako vy,
ale vidím viac.
Na nohách mám okovy
a lano na rukách.
Nemôžem robiť to, čo chcem,
a preto píšem vám.
Nemôžem robiť to, čo viem,
a preto zomieram.
Zomiera vo mne časť
a nahrádza ju nová.
Dúfam, že príde čas
a vráti sa znova.
Uložím ju na spánok
a oživím ju neskôr.
Vytiahnem zo spomienik,
keď bude pre ňu priestor.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
aikaa
17. 7.júla 2007 15:30
uau... krasne...
3
pekna basen...myslim si, ze by si sa nemal az tolko trapit nad newedomostou ludi,ich aj tag nezmenis, ako som Ti uz pisal, ale zacat pomahat tym, ktori to potrebuju...
7
To je perfektné... ja som sa zvedavo kukla na tvoj blog, pretože som si všimla niekoľko tvojich komentárov pri iných blogoch a zdali sa mi inteligentné, a úroveň tvojich blogov ma nesklamala... trošku mi jednoduchosťou a zároveň úžasnou dokonalosťou a neotrepanosťou svojich veršov pripomínaš jednu tunajšiu starú veľmi dobrú, ak nie najlepšiu autorku básní, Pussycat33... Píšete podobne, jednoducho, výstižne a originálne... dobrá báseň
Napíš svoj komentár