Z neba udrel blesk a osvetlil jej smutnú tvár. Dievča spomínalo na časy, keď so svojou láskou sedávali na skale, kde teraz smúti. Na jeho úsmev, keď ho rozosmiala. Na jeho dotyky, keď ju chcel utešiť a udobriť si ju. Na jeho bozky plné vášne, lásky, nehy... Na neho celého.
Dievča zdvihlo ruku a prsty si pritisla na svoje bledé pery, ktoré sa už nikdy nevytvarujú do úsmevu. Smutné oči uprie do neba a nechá dážď, nech jej ešte viac zmáča tvár. Kvapky dažďa, pripomínali slzy, ktoré by vyronila za svoju prvú a poslednú lásku vo svojej večnosti.
Keď bola ešte človekom, nikto si ju na novej škole nevšímal. Až kým neprišiel on a neprehovoril k nej svojím zamatovým hlasom. Keď sa na neho prvýkrát pozrela, okúzlili ju jeho zlatisto hnedé oči. Srdce sa jej rozbúchalo a vedela, že sa zamilovala. Po roku, ju premenil na upírku, aby mohli byť navždy spolu.
Dievča odvrátilo svoje myšlienky od pokračovania a rukou udrelo do skaly, na ktorej sedelo. Skala sa otriasla a trochu praskla na mieste, kde sa jej ruka dotýkala povrchu. O chvíľu rozmýšľalo ako to všetko pokračovalo.
Všetko sa však zmenilo, keď prišla tá, ktorá to všetko zničila. Navždy ich od seba odlúčila smrťou jej jedinej lásky. Úplne bezdôvodne. Potom odišla a viac sa neukázala.
Dievča zavrelo oči najpevnejšie ako vedela. Predstavovalo si ohnivo červené vlasy a tvár tej, ktorá ju úplne zruinovala.
Nadýchlo sa – aj keď to vôbec nepotrebovalo – a s plných síl zakričalo do ďalekých útrob lesa. Dievča sa nadýchlo ešte raz a rýchlo otvorilo oči. Do nosa jej udrela vôňa jej nepriateľky. Vrahyne jej lásky.
Tryskom vyskočilo na nohy a prikrčilo sa do obrannej pozície. Oči uprela na les, kde zbadala pohyb. Spomedzi stromov pokojne vychádzala upírka s žiarivo červenými vlasmi, ktoré jej viali okolo tváre, ako neuhasínajúci oheň. Pomalými krokmi sa k nej blížila až bola od nej vzdialená niekoľko metrov. Dievča sa nečakane narovnalo a opustilo útočnú pozíciu. To zmiatlo jej protivníčku.
„Prečo? Prečo si mu to musela spraviť?!“ opýtalo sa dievča hlasom plným smútku a utrpenia.
Ona sa iba usmiala a odhalila dva rady žiarivo bielych zubov. Dievča beznádejne kleslo na kolená a celá zúfalá čakala na smrť. Keď neprichádzala, pozrela sa na osobu nad sebou a povedala: „Prosím, zabi ma! Nedokážem žiť bez neho!!!“ Dievča dopovedalo a čakalo na bolesť.
Ona sa na ňu ochotne usmiala a splnila jej prosbu. Dievča necítilo bolesť, iba radosť, že bude konečne so svojou láskou a už nikto im nezabráni byť spolu, počas nekonečnej večnosti...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
upirka113
22. 5.mája 2011 17:50
to je milé
Napíš svoj komentár