záhadný chlapec po uliciach, do neznáma miery.
Biela pokožka, červené pery,
po krku tiahnu sa, krvavé čiary.
Zuby špicaté, ruky od krvi,
čierna smrť ho zatratila pre skutok chamtiví.
Krv je preňho jak opojná pieseň,
nevyrovná sa jej ani magická jeseň.
Hrdlo opäť zviera mu oheň,
dole krkom leje sa ako hladný prameň.
Zúfalo pozrie sa na čiernu oblohu,
jeho duša ma rovnakú podobu.
Pochmúrnu, jak deň bez slnka,
keď mestom sa ako šelma bezcieľne potĺka.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
+ Slovesá sa píšu na konci s jotou.