Točím sa ja? Alebo sa točí svet vôkol mňa? Ležím zranená na zemi.. Nikto mi nepríde pomôcť. Dotknem sa pravou rukou hlavy a vidím na svojich prstoch lepkavú krv. Zachráni ma niekto? Chcem byť vôbec zachránená? Alebo tu len tak ostanem ležať na pospas osudu a nechám v sebe vyhasnúť život? Tú krv ktorá vo mne tak dlho už koluje?

Mám vzácnu krv aspoň tak som sa to naučila v škole na biológií. Môžem ju dať skoro každému. Každému môžem zachrániť svojou krvou život. Tak prečo teraz nikto nezachraňuje mňa? Nech si aspoň zoberie tu moju krv.. určite sa niekomu zíde..

Nemám síl kričať, bojím sa prichádzajúcej smrti, ktorá ani neviem či príde, mám len strašný neopísateľný strach.. nechcem zomrieť tu takto sama.. Mám vo vrecku mobil stačilo by vyťukať číslo a ozvať sa..Lenže komu? Však hocikomu preboha, hovorí mi môj vnútorný hlas..

Dobre, ale nie je to môj osud, že tu mám takto skončiť? vôkol mňa nič len prach..prach a strom..

Bola som toľko zaujatá svojou hlavou že som ani nepostrehla že môžem chodiť..aké paradoxné..Spravím pár krokov ku stromu, sadnem poň a rozmýšľam nad tým ako ten strom nezapadá do prostredia..Mám s ním teda niečo spoločné..A s uspokojením, že zomriem v harmónií s prírodou zatváram oči keď v tom ma niekto berie na ruky a ja sa nechám viesť..

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
m1k3  9. 1. 2008 12:47
Veľmo pekný článoček. Nebudeš písať na túto tému viac? Či až po skúškovom?
2 
fotka
moncici777  15. 1. 2011 00:03
pekne
Napíš svoj komentár