"Ako co ma beries?..." Svietila od nej na jeho monitore jednoduchá veta na ktorú sa ťažko odpovedá. Dlho žiadna odpoveď. Ako inak. Veď on vždy píše raz za pol hodiny a v tejto veci naviac ešte asi nemá jasno ale ak nebude počuť dáku odpoveď asi ju už trafí šľak. Hocijakú hlavne nech už nie je v tej neistote ako to celé vlastne je. Nakoniec sa na obrazovke objavilo "Neviem...".
Trošku ju to naštvalo "a kto ma vediet ked nie ty?".
Opäť dlhá pauza no tentokrát tam sedel s rukami na klávesnici a zvažoval odpoveď. "Neviem... asi kamaratka... mozno... neviem". Tak fajn. Berie ju ako kamarátku len sa jej to snaží šetrne povedať. Zalial ju studený pot. Sklamanie. Úzkosť. Unáhlila sa? Posrala to! Ale zrazu si uvedomila že cíti aj neskutočnú úľavu. Už si je istá o čo mu ide, už vie na čom je, už vie čo pre neho je. Nemusí sa ďalej trápiť nekonečnými úvahami ktoré aj tak nikam neviedli. Áno smutná bola len chvíľu. Trochu ju to škrelo ale v konečnom dôsledku to bolo dobré. Sú kamaráti a to je predsa dôležité. Nestratila ho. I keď..."Trhni si..." Log off...
***
DEŇ 2.
Log in...
"preco by som si mal trhnut? " ozve sa o chvílu nadväzujúc na debatu zo včera.
"tak no dobre priznavam ze neviem preco by si si mal trhnut alebo je to mozno kratsie a strategiskejsie ako povedat ze som od zufalstva nevedela co ti odvrknut a bezmocnost ma k tomu dohnala "
... konverzácia sa chvíľu rozvíja a zrazu sa bavia o porne... -.- ako to? Kto vie?
"a aj tak co je na tom ked holka pozera porno?" Pýta sa ho s pocitom urážky na dušičke.
"nic, kludne by som si ho rad pozrel s tebou, co je na tom? "
...kamaráti?...prebehlo jej hlavou. Keď tu zrazu... "inak, som zmeteny co pisme, mal by som pisat triezvy .. " . Aha takže takto to je . Keď tu on zase "mas v stredu cas?"
Aj keď tak "tak zatial cas mam otazkou ostava kolko z nasej konverzacie si budes do stredy pamatat "
" nic moc, ale to nieje podstatne ... mam logy "
***
DEŇ 3.
Log in...
"Prečítaj si logy a potom mi napíš " Píše mu s jasným očakávaním minimálne polhodinového čakania na odozvu ale to iba keď bude mať šťastie.
o 2 hodiny ... "mam? alebo ne? "
ona "tak podla toho kolko si toho pamatas "
on " ale teraz idem, mam povinnosti>< "
ona "vcera si ma pozval k sebe domov na zajtra"
on " ja si to snad budem musiet precitat ... fakt mam strach .. a zapijat strach pivom .. hmm .. au "
...
"jeeezis, ja som bol dobre nadrbany " ( Načo sa ona vlastne tešila, že hej. Ale on pokračoval. " joo, preco ne .. som zvedavy jak sa tu zajtra pozabiate "
Takže ona ,on a jeho kamoši... paráda keď nič iné aspoň vtipný večer.
Kamoši...
***
DEŇ 4.
u neho...
Dvere prišiel otvoriť neznámy chalan. Predstavili sa. Vyzerá byť tichý ale kto by bol hyperaktívni pri dakom novom. Odrazu sa tam zjavil On. Má mokré vlasy, uvedomila si. Krása. Prebleslo jej hlavou.
Prešli k nemu do izby pričom mrmlal čosi o tom že má vlasy učesané na dva roky dopredu. V izbe sedí na jeho posteli holka. No do riti! Aj celkom pekná. Žiarivé oči , milý úsmev. Taká tá ktorú by každý normálny chalan chcel. Nechcela však robiť unáhlené záveri. Predstavila sa aj jej. Netuší v akom sú vzťahu ale z toho ako sa doťahujú a bavia majú k sebe určite blízko. Možno spolu niečo mali v minulosti alebo keď boli opitý ale teraz to vyzerá na také pravé kamarátstvo. Nič menej tá holka sa ukázala byť skvelá fakt bola vtipná aj milá. Debata s ňou bola na úrovni a keď na úrovni nebola tak si robili srandu z Neho. A zrazu boli až príliš opitý. Holka sa na neho zvalila a s príjemným chichúňaním viedla lascívny rozhovor pričom ho pár krát pichla do rebier a On sa na ňu pozeral až z prílišnej blízky. Ona to celé ticho sledovala a posmutnela. Vlastne najskôr ju objala úzkosť a potom aj hnev. Bola naštvaná že toto robí pred jej očami. Vedel čo si k nemu dovolila cítiť. Baví ho to takto ma ničiť? Pravdou je asi je skrátka taký a ona si nedovolí mu to zobrať ale celkom by jej stačilo keby jej to nechrstal priamo do tváre. A potom si uvedomila že sama pre seba v svojej hlave znie ako dáka hlúpučká šestnástka. Čo to trepe? V tomto predsa nie je žiadne temné sprisahanie sakra! Je to úplné logické. Všetci sme tu opitý na šalát. Kto sa vtedy ovláda? Naviac celí večer sa mu len vysmievala a ani náhodou nemala v pláne pripustiť si ho k telu a on len rešpektoval jej signály. Holka sa od neho odlepila. Možno sa šla napiť alebo ju to už nebavilo alebo čokoľvek iné. Ona pozerala len na neho. Ona dostala už hádam po stýkrát nutkanie zložiť sa mu do náručia. Ale zvládla sa len zložiť na zem. Sedel hneď pri nej. Chvíľu váhala no hrozilo že začne uvažovať tak len zapudila všetko čo by len mohlo pripomenúť myslenie a povedala si že žije teraz a tu. Siahla po jeho kolene a položila si na neho hlavu. Nechcela vidieť ako sa tvári. Nechcela sa obzrieť do tej krásnej príjemnej tváre vždy zdobenej úsmevom. Bála sa žeby nebola taká ako v jej snoch. Jeho dlaň sa dotkla jej ramena a jemne ho pohladila. V tej chvíli celkom prestala uvažovať. Obzrela sa. Usmieval sa a z očí mu žiarilo dačo mäkké a príjemne hrejivé. Bože nie! Ešte chvíľu a asi sa roztečie od tej dokonalosti. Ľahol si vedľa nej a objal ju. Pozrel jej priamo do očí. Prakticky bozk za dverami. A v ušiach jej hrá stále dokola jedno slovo. "KAMARÁTKA"...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár