Dážď, prechádzka po kvapkách- a iné aktivity

Mám rád dážď, pretože uklúdňuje. Dnešná cesta domov bola iná, celú cestu domov som strávil pod mrakom, a vlastne vo vode medzi nebom a zemou Bolo to úžastné- neviem ako, ale celú cestu som mal možnosť stále o niečom premýšlať. o mne, o ľudskej blbosti, o hudbe... aj o živote. Je rovnaký ako ten dážď, každý človek je jedna kvapka. Keď kvapky padajú sú ako ľudský život, pomaličky si putujú po povrchu objektu, kĺžu sa dole svojou cestou. Ak už nemajú kam klesnúť odídu-umrú a spoja sa s ostatnými ktoré už svoju cestu doputovali. Ak sa dve, alebo viac kvapiek spoja, vytváraju spolu novú cestu- rovnako sa spoja aj ľudia a stávajú sa z nich priatelia, partneri, manželia... putujú rýchlejšie, ale ten čas strávený spolu je naplnený krasnymi chvíľami... ktoré aj keď môžu uplynúť rýchlo, budu pekné. Mám rád život- aj keď sa niekedy nevyvíja ako by som chcel... a preto sa mi páči aj dážď- ani ten sa nevyvíja akoby človek chcel

Inšpiráciou mi bola dnešná cesta domov a pesnička Rain od Steva Conteho

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu