Pomaly som nabral dych, zdvihol ruku nad halvu a sekol som... A presne podľa očakávania moja ruka prestala byť mojou- otočila sa v lakti, vystrela sa a klesala k zemi. Ja samozrejme za ňou. Ešte chvilková bolesť v lakti a moje telo je zase len moje... nikým nezdielané, tak ako v posledných momentoch. A potom to prišlo.
Pád...
Náraz na zem a mne tak ako vždy prebehne pred očami niekoľko obrázkov... kamaráti v čajovni, prvé vysvedčenie, rozbíjajúce sa okno, smejúci sa hlas, dve osoby... šťastné. Ale všetko je iné- som tam, ale niesom. Som to ja, ale predsa tam nepatrím. Keď spomínam, zdielam telo môjho minulého ja? dá sa to? ale to by som musel mať ten pocit odosobnenia už v tedy... nie, čiže potom nezdielam moje myšlienky a spomienky s minulým ja... čiže môžem povedať že som v minulosti nebol ja? Že ja som, ale nebol som mnou? A potom to príde...
"Si v poriadku? Poď hore- veď som ťa silno nehodil..."

Tréningy sú zaujímavé...

 Úvaha
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
galinka  16. 6. 2007 01:31
Tréningy sú zaujímavé - a zdá sa že aj životu nebezpečné Ešte si nemal nič dolámané?
2 
fotka
zemina  18. 6. 2007 16:20
Tusim si mi slubil ze mi raz spravis taky manever ze poletim vzduchom..nie?

Znie to zaujimavo,skoro ako klinicka smrt..

resp. jedna z mojich najoblubenejsich knih obsahuje zazitky ludi,ktori prezili klinicku smrt a tiez sa im stali podobne veci..je to rozne,proste niekto vidi ten znamy tunel..nejake svetlo..niekomu sa v priebehu sekundy zjavi pred ocami cely jeho zivot a niekto zase zazije nekonecne poznanie..niekto vidi zbludile duse,co uviazli medzi dvoma svetmi a nevedia si vybrat kam ist..ci spat na zem,alebo dáále.. atd. vsetko ok?
Napíš svoj komentár