Prepoveď o konci

Vzhliadol som ti do tváre,
zadíval sa do očí,
iskra z ohňa vyskočí.
Všade veci beztvaré.

Popol sa zachytil,
do tvojich vlasov,
utíchol nárek tisícich hlasov.
Môj už sa tiež dávno stratil....

Hory sa rúcajú,
stromy sú kácané.
Slzy mi padajú do dlane,
Srdcia Rozorvané.

Zem nám praská pod nohami,
Nebo vyje nad hlavami,
stali sa z nás znova známi,
môžeme si za to sami?

Svet vôkol nás sa mení v prach....
Bol tu dlho,
umrie vmžiku-
Tak ako aj náš vzťah....

 Báseň
Komentuj
 fotka
zabeus  10. 8. 2007 23:59
Ach krasa..
 fotka
galinka  11. 8. 2007 02:55
Tvoje veselé básničky sa mi páčia viac... vedia zlepšiť náladu...
 fotka
dunka  11. 8. 2007 13:59
wow, no toto bolo skvele osviezenie...dlho som nevidela poeziu pisanu v abba versom..vsetcia pisu na preskacku a to je uz dost otrepane.

prijemne vytrhnutie z reality a bludenie mysle...

dakujem
 fotka
zemina  12. 8. 2007 19:22
Toto sa mi paci Predsa len obcas treba odbehnut od tej veselosti,napriek tomu ze nalada je vyborna..

Nacriet do fantazie a do neobjavenych kutov
Napíš svoj komentár