Veta

Zo zaciatku ma to napadlo len tak, z haluze, ale potom som sa rozhodol ze by to mohlo byt ani nie zabavka, skor taka vyzva a zaujimavost, ako dokaze clovek pospajat jednotlive prvky a myslienky v jednej vete tak, aby aj ta veta po viac ako 10 riadkoch mala istu hlboku, alebo aj plytku myslienku, obsiahnutu a linucu sa celym textom diela a neustale pripominajuca citatelovi i pisatelovi, ze veta sama moze byt strasne dlha, plna krasnych opisov, avsak zaroven neprerusovana akoukolvek pauzou dlhsou ako jeden maly nadych, bez akekolvek odseku ktory by daval nejaku sancu normalnemu mozgu pochopit tu neuveritelnu krehkost celej jednej velkej vetnej konstrukcie stojacej na pevnych zakladoch, ale pomaly padajucej pod vplyvom neistych zamerov jej pisatela, ako aj ku velkej nechuti citatela rozhodnuteho take tazke dielo, ako je jedno dlhocizne suvetie, jedna veta, ku tomu naviac absolutne bez zmyslu a vlastneho ciela a diakritiky, precitat, oddat sa mu a nebodaj od neho ziadat pochopenie tolkych informacii natlacenych do tak malej informacnej jednotky ako je jedna veta, len rozvita prostrednictvom spojek a roznych umeleckych fraz umelo predlzujucich zivotnost celeho tohto epickeho jednoliateho celku, hrubo napisanej pocas jednej noci, bez akehokolvek hlbsieho umyslu ako len ctenemu citatelovi, po mnohych utrapach a uskaliach oznamit ze cele jeho snazenie o pochopenie tohoto suvisleho sledu pismeniek, arogantne sa nazyvajucich textom nema hlbsi vyznam, je cire barbarstvo.

Dakujem za pozornost...

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu