Ked mi prvy clovek (nasa byvala triedna profesorka) povedal ze uz je potom, uvedomil som si- po com vlastne? Ved to oznamuju akoby ma nic uz necakalo.
A to toho musim kopu stihnut... dnes akosi chapem aj tych co mi gratuluju... ale chapem aj tych co mi zavidia- a teraz som si uvedomil tu tretiu skupinu ktora nezavidi- nema co. Ktora negratuluje... ktora je smutna- smutna ze clovek od nich odide.
Az po tom si uvedomim, ze som sa mohol chovat lepsie, inak- proste mohol som byt milsi, neobtazovat ich malichernymi problemami a chciet po nich nieco. Stojim na prahu svojej buducnosti a aj ked kracam dopredu, neustale ma to nuti pozriet sa za seba- mam pocit ze chcem ist naspat... niekam, kde to poznam- buducnost je prilis neista.
Tusim sa tomu hovori nostalgia, kedy spominame na stare dobre casy- prve drogy (cokolada) prvy chlast (borovicka) prve malichernosti, prve vyryvania- prve lasky, sklamania a omyly. A to vsetko ostava... a ja idem dalej, musim, aj ked moc nechcem.
Tymto tu by som chcel vyjadrit podakovanie, vsetkym tym, ktori to so mnou doteraz vydrzali- ako aj tym, ktori ma poznaju o cosi kratsie.
Tym, co tento oblud precitaju, tym co ho nemaju moznost precitat, tym, ktorych mozno potesi. Tym, ktori si z neho nieco vezmu do zivota- tym dakujem tiez, mate moje velke uznanie.
Na zaver: Nezabudajte na minulost, ale nezite v nej. Myslite n buducnost, ale nebojte sa jej. Zite v pritomnosti, ale primite ju taka aka je.
(Obdivujem ludi co sa docitali az sem )
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
3
myslim ze takych 90 pc maturantov sa dopracuje k tymto pocitom.. ono ja som to mala tak, ze.. jeee ked zmaturujem, budem konecne volnaaaaaa
a zrazu som zmaturovala, a uvedomila si ze mojich latych kamratov uz nebudem denno denne stretavat a mlatit sa s nimi na chodbach.. ze sa stetneme tak raz za cas, lebo uz kazdy bude zit ine zivoty.. a tak to aj je.. s ludmi s ktorymi som sa vidavala 5x tyzdenne a obcas aj viac.. teraz vidim sotva 1x za 2 mesiace..
ale prvotny pocit odide.. radost. pride smutok ale pride aj novy zivot.. VS je genailna vec tak drzim palce. ci sa uz chystash na nu alebo nie
a zrazu som zmaturovala, a uvedomila si ze mojich latych kamratov uz nebudem denno denne stretavat a mlatit sa s nimi na chodbach.. ze sa stetneme tak raz za cas, lebo uz kazdy bude zit ine zivoty.. a tak to aj je.. s ludmi s ktorymi som sa vidavala 5x tyzdenne a obcas aj viac.. teraz vidim sotva 1x za 2 mesiace..
ale prvotny pocit odide.. radost. pride smutok ale pride aj novy zivot.. VS je genailna vec tak drzim palce. ci sa uz chystash na nu alebo nie
5
Stredoškolské spomienky sú tie najlepšie, ale pre mňa bude asi stredná škola to najhoršie......
6
Pekné,že si to napísal. Ale zároveň to musí byť pre Teba blbé..že také to bezstarostné ničnerobenie a spánok v škole sa skončili..čo?
Každopádne,ja som Ti zabudla zagratulovať k úspechu..tak teraz gratulujem a želám veľa šťastia v buducnosti,aj v prítomnosti.. Btw. pekný záver..z toho by som si mohla zobrať niečo ja,lebo zvyknem lipnúť na minulosti a svojich spomienkach,síce niektoré spomienky stoja ozaj za to..hm.. toť asi všetko..papa
Každopádne,ja som Ti zabudla zagratulovať k úspechu..tak teraz gratulujem a želám veľa šťastia v buducnosti,aj v prítomnosti.. Btw. pekný záver..z toho by som si mohla zobrať niečo ja,lebo zvyknem lipnúť na minulosti a svojich spomienkach,síce niektoré spomienky stoja ozaj za to..hm.. toť asi všetko..papa
7
No konecne si pochopil, ze si nas cely cas v tej skole buzeroval Ale nie...
Inacej doslova riaditelka povedala, ze nas "vyradili zo skoly"
Woe, neber to tak tragicky, polovine ludi chybat nebudeme; nam zasa nebude chybat cela trieda, su to buzny ;-D
Inacej doslova riaditelka povedala, ze nas "vyradili zo skoly"
Woe, neber to tak tragicky, polovine ludi chybat nebudeme; nam zasa nebude chybat cela trieda, su to buzny ;-D
Napíš svoj komentár
Už je potom - podľa mňa myslela stredoškolský život. A v tom smere ťa podľa mňa naozaj nič nečaká... to čo bude nasledovať sa už bude volať život vysokoškolský
Do minulosti sa nikdy nesnažím vrátiť...je pravda že na ňu často spomínam a často mi aj chýba, ale viem že stroj času zatiaľ nevymysleli a aj tak by to už nebolo to čo vtedy (Netuším ktorý filozof (nepmamätám si meno) povedal: "Nikdy nevstúpiš do tej istej rieky dvakrát.")
A idem sa ďalej venovať umelému zvyšovaniu svojho sebavedomia, potom na autobus, nakúpiť zásobu čokolády na nervy a (z)maturovať z angličtiny a informatiky....
P.S.:Ale od rána mi z neznámych príčin klepe nohou, dúfam že to do vytiahnutia prvej otázky prestane