cítim sa mizerne. všetko na mňa padá. otec sa rozvádza z mamou, nebýva doma, a ak aj príde, tak potom len kričí. zbil ma, stále na mňa vrieska, už nevládzem. kričí, kričí. nechce ma nikam pustiť, je preč, našiel si inú ženu. strká sa nám do zadku...

v škole je stále len stres, musím sa toľko učiť, aby ma vzali na ten gympel. nevládzem....

kamarka na mňa kašle, cítim sa ako pes, ktorý za ňou len behá, a robí to, čo chce. občas jej dopne, aká na mňa je, ako sa správa. potom je ku mne chvíľu milá, ale po pár dňoch sa to vráti späť. mám ju veľmi rada na to, aby som sa na ňu hnevala. a som až príliš na nej závislá na to, aby som jej povedala, sorry, ale toto nebudem trpieť. je to moja chyba.

zamilovala som sa do chlapca, ktorý ma nikdy nebude ľúbiť pre pár istých faktov. aj to je moja chyba. proste som sa príliš namotala na ľudí, ktorí na mňa proste nemajú nervy. nemajú o mňa záujem...

a tak, to je vlastne všetko... je to v hroznom koncepte, nemá to žiadnu štylistiku, ale je mi to jedno... všetko mi je jedno

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tenario  11. 3. 2009 14:56
Mozno slabe potesenie, ale clovek musi v zivote zazit aj zle aby si vazil to dobré...
Napíš svoj komentár