Hmm pri mojom krátko zamyslení , ma pochytil pocit .. že tá naša stredná .. to bola teda riadna fraška ... s takou bandou nadržancov zavretých na priestore 5 x 7 metra zavretých 6-7 hodín vkuse , to vám bola riadna šlupka
Ale v podstate zažil som aj pár bežných dní , ako je napríklad aj výber z pár bežných premetov a našich hlodov v priemerný deň .
Ráno v časnej rannej hodine 6 : 50 , keď človek sotva otvoril oči , ja už som kráčal medzi prvých "zvrhlíkov". človeku bolo veľmi ťažko kráčať tak skoro do triedy .. keď však ale uvidel tie unavené ksichty ,, nedalo mu nevybiť tú svoju prebytočnú energiu hlasitým pozdravom : "Dobré ráno páni , ako sme sa vyspali ? " Ono v podstate ani ja som nemal toľko energie .. ale stálo mi to zato tváriť sa tak aby som nasral bandu skvelých kamarátov - krivopichov .
Popodávať ruky , vypočuť si poznámky na svoju osobu , prečo mám toľko energie a že by ma mal niekto ráno prefackať aby som nebol taký veselý hneď z rána .
Keďže sme boli v škole , museli sme sa aj pobrať do prvých pracovných priestorov ... veru .. najťažšie zážitky som mal asi u pán B______a . Nikdy som sa však nevedel rozhodnúť kto je pomalší ... či on alebo tie jeho počítače . Jedno sokm vedel ale isto .. svojím zavalitým charakterom a ultra pomalým hlasom ma neprivádzal práve k najväčšiemu zdroju šťastia a eufórie ... to nie .. to by som bol rád keby som mohol nerušene spať ... keďže tam s nami bol ale on .. nespal som nerušene .. len som pekne driemal a tváril sa že ťukám do klávesnice pôvodom zo sovietskeho zväzu .
V podstate som bol celkom rád keď som opúšťal jeho učebňu - historický archív PC zariadení , inej výpočtovej techniky a boxeristu .
Pri odchode som sa vždy úctivo pozdravil , pretože som mal pred týmto človekom skutočný rešpekt . No k jeho pomarančového nosu sa nemožno vyjadriť
Po takýchto hodinách obyčajne nasledovala telesná .. a to vám poviem .. to boli parádičky skutočného charakteru .
Polotriezvi (ale čo sa budem pretvarovať aj tak tam už nechodím ), nie málo pod únosnosťou priemerného človeka , vo výdrži alkoholom , obohatení profesori , pri vstupe do našej šatne , pociťujúc arómu pravých mužských svalov , im pridalo isté percento , už spomínanej drogy .
Fauly , tvrdé nárazi telo na telo , bojovnosť a herná energickosť , tak takto rozhodne NEVYZERALA naša telovýchovná hodina .
Lavičky boli najprv obsadené ... neskôr však sa dianie telesnej presúvalo ako od šatní do telocvični tak od káblikára Púčika až k nevýdanému pokroku v NBA Žemberančana /Milkooo / . Pri týchto hodinách by sa nedalo nespomenúť Dána /najnižšieho ostrostrelca / , radi sme sa pobavili aj na menších talentoch našej tried y, ktorých nechcem spomínať mohlo by to byť urážlivé , ajkeď celý tento blog myslím len v dobrom , ale napríklad taký Blesk by sa na tom nemusel veľmi pobaviť.
Previerky z našimi obľúbenými profesormi ... tak to vám bolo niečo ... tak napríklad
Necelú minútu po zvonení , a 5 sekúnd po príchode pani profesorky do triedy , sme už počuli všetky otázky a v triede už bolo 7 nedostatočných .
Previerky na ktorých by si nedala radu asi ani ona sama , však boli hodnotené neuveriteľne presným systémom hodnotenia na 0,05 bodu .
Len pripomínam že v našej triede na ďalšiu hodinu už boli dve dvojice 7 nedostatočných .. a to ešte bol luxus ...
Previerky z pánom profesorom ... tie boli trochu pokojnejšie ... len akurát sme sa menej napísali ... niektorým špecialistom stačil papierik o rozmerov 2 cm x 10 cm ... ako si kto vedel napísať meno a dátum.
Na meraniach sme prakticky nikdy nič neodmerali , to len policajt , sa ako tak trápil a to jeho štandartné "mne sa nechce " sa kde tu prekrývalo s Vtipovým /T.Mac. / diktovaním vymyslených akože nameraných hodnôt .
Prax u pána s mopedom ... tak to vám bol tiež zážitok .. teda .. hmm pokiaľ ste sedeli v dostatočnej vzdialenosti ...bolo to všetko v poriadku ...
Jeho obľúbený hrdina z československých elektrotechnických bájok .. pán Tesla ... nás prišiel navštíviť každú prax ... a spolu s ním prišlo akési porovnanie, že vtedajší študentský prd , vedel viac ako mi.
No ale v podstate treraz mi chýba každý jeden z tých momentov a skutočne rád by som sa vrátil do týchto čias .. kedy bol ten môj svet iný ... plný slobody , srandy na hodinách /teda väčšinou sme sa zasmiali keď som so smiechom prišiel ja / .... a všetkého do kopy ..
teraz z odstupom času vidím ako človek postupne speje ... ako sa každý jeden z nás mení ... a je nútený hrabať na tom svojom políčku .. a bojovať tak trochu viac sám za seba .
chýbajú ,mi momenty kedy by sme si chceli skočiť do vlasov .. najmä do tých Ondrovich , alebo keď sme sa bláznili a napodobňovali erotické polohy ... keď aj na hodine , pravda pán predseda ... hmm
Nuž ale čo .. treba dúfať že sa každému z nás pripojí na cestu životom dobrá budúcnosť .
yorkshine
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár