Je normálne, že sa mi nepáči nikto, koho poznám osobne, ale len postavy ktoré som videla v seriáloch? Medzi moje "lásky" patrili napríklad House, Stark, Gibbs a najnovšie aj Barney Stinson z HIMYM. Je síce pravda, že keď človek sleduje seriál pozorne, pomaly tú postavu spoznáva, ale stále to nie je ono. Okrem toho, Neil Patrick Harris je gay - nie že by mi to vadilo, vadí mi, že sa mi vôbec páči, nie preto, že je gay, ale preto, lebo ho nepoznám. Ak ste sa v tom stratili, nevadí, aj ja
Ale vezmime si teraz Barneyho ako modelovú situáciu môjho náhleho a netrvácneho objektu záujmu. Začína to pomaly. Tým, že si ho začnem viac všímať, tým, že keď sa usmeje, usmejem sa aj ja, tým, že nech povie hocičo, zasmejem sa. Neskôr to prepadne do miernej posadnutosti. Čítam si jeho hlášky dookolo a dookolo, pozerám sa na jeho obrázky aj keď nepozerám seriál. Keď si na neho spomeniem, srdce mi poskočí, začnem slintať a prestanem rozmý...
Aj teraz som sa pozrela na pozadie a nemohla som päť minút pokračovať. Barney ma úplne dostal. Jeho krásny úsmev, hlášky ako Suit up! a It's going to be LEGEN-wait for it... and I hope you're not lactose intolerant because the second part is-DAIRY. Mám ich aj na ploche napísané a sú úžasné. Stále ich vidím, stále sa na nich smejem, stále ich milujem. Ja viem, že by som nemala mať takéto veci na ploche keď to robí zo mňa nemysliacu kravu. Ja ale nedokážem zmeniť wallpaper a nedokážem sa na neho nepozerať. Mňam, chrum a mňamky-chrum
je to psychologické...aj ja ľúbim postavy zo seriálov, lebo skutoční ľudia takí väčšinou nebývajú...a aj keď hej tak sa ti zdajú skôr divní...no a vzhľad, to nie je žiadna veda, v telke je veľa miesta pre povrchné zhodnotenie
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Viem o com hovorim, vsak ja sam som postrehol, ze moj vztah ku Claire Bennetovej ( Heroes ) sa zacina dostavat do platonickej roviny