Naozaj som sa tešila na prázdniny. Konečne som mala voľno. Ale niektorí ľudia, práve tí, ktorí boli na premietaní diapozitívov, ich brali inak. Obzvlášť, keď pršalo. Síce sa to stávalo len občas, ale oni vtedy vyzerali ako návštevníci z vesmíru, ktorí si chcú pozrieť množstvo zrekonštruovaných pamätihodností našej vlasti, čiže absolútne nelogicky. Raz došla jednej mojej kamarátke pohľadnica. Takéto pohľadnice prišli všetkým divákom diapozitívov a keď ona aj ostatní ľudia po ich prečítaní zmizli, bolo mi jasné, že to premietanie s tým niečo má. Bola som zvedavá, preto som si aj ja prečítala text.

Jediné, čo si z neho pamätám je, že sa mi páčil rukopis. Potom som sa zobudila v miestnosti, kde boli všetci ostatní. Dovnútra vošiel človek a povedal: “Gratulujem, vyhrali ste.”

Bolo nás tam asi tak 50, ale ani jeden z nás nechápal čo sa deje. To už sme cítili, ako ideme preč z nášho priestoru a času.



____________________________________
PS: Je tam niekoľko divných slov (aka "diapozitívy" a pod) ale tie si nevšímajte. Nemčinárka nám asi v nádeji že v nás prebudí pisateľský cit v inom jazyku dala niekoľko slov, z ktorých sme mali urobiť príbeh. Pochybujem, že by niekto chcel čítať nemecký preklad môjho otca a tak to dávam po slovensky. A dávam to sem z čistej nezainteresovanej presvedčenosti o mojom spisovateľskom talente

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár