Faith Christianová kráčala po hlavnej ulici. V malom mestečku na Stredozápade to bolo neprípustné, pretože tu sa vedelo všetko o každom. A Faith sa ani netajila tým, že je nielen najkrajšia žena v meste, ale že je aj najkrajšia prostitútka v celom štáte. Ako išla po chodníku, všimla si, ako sa všetky pohľady od nej otáčajú. Najväčšia sranda bola, že skoro všetci chlapi za ňou chodila. Išla pomaly, veľmi pomaly, nemala sa kam ponáhľať.
Na jedinom kostole začali odbýjať hodiny. Ranná omša sa práve začala, poslední ľudia rýchlo vošli dovnútra. Aj Faith mierila práve tam. Keď rozrazila dvere, farár už začal trepať nejaké tie kraviny o tej modle, čo mali zavesenú nad oltárom a o tom "človeku", čo ževraj umrel a potom vstal z mŕtvych. Keď ju farár uvidel, zmĺkol a všetci sa otočili na ňu.
Aby im to uľahčila, prešla dopredu a sadla si na oltár. Len im chcela zachrániť krky.
"Ty si Faith, však." povedal sucho farár. Vedeli to všetci a on sa chcel len uistiť.
"Áno."
"Nemáš tu čo robiť. Keď sa chceš očistiť z hriechov..."
"Kto povedal, že to, čo robím sú hriechy?" skočila mu do reči a hlúpi "sedláci" si začali šepkať. Teda, hlavne ženy, chlapi sa len a len báli, že ich prezradí.
"Predsa Boh!" farár stratil trpezlivosť a udrel päsťou do oltáru len kúsok od jej stehna.
"A kto je ten váš Boh?" vedela, že takéto otázky farára vytáčajú do nepríčetnosti. Práve preto sa však pýtala. Takýto bol tento samozvaný "služobník Boží" už od päťdesiateho piateho, keď ako jedenásťročný rozbil chlapcovi hubu len preto, lebo mu povedal že deti nepríchádzajú na svet len preto, lebo ich Boh dá do ženského brucha. Aj tákýmto kravinám deti verili.
"Boh je ten, ktorý nás stvoril a ktorý drží ochrannú ruku nad našim svetom, ten, ktorý nám dáva chlieb, dážď, vtáky a všetko čo je okolo." odrecitoval tak, ako ho to naučili v tej jeho škole.
"Pokiaľ viem, JA som takéto kraviny nevymyslela. Aký kokot by už len zakázal takú skvelú vec ako je poriadna jebačka?" Keď dohovorila, bolo počuť ešte väčší šumot ako pred tým.
"Ty tým chceš naznačiť, že si... Boh?" farár rezignoval a sadol si do prednej lavice medzi najväčších kresťanov.
"A prečo nie?" spýtala sa. Bavilo ju to, kurevsky sa zabávala. Rada uvádzala ľudí takto do rozpakov, už celé tisícročia.
"Dokáž to!" ozvalo sa z hľadiska, teba, z kostola.
Faith si vzdychla. Vedela, že padne aj takýto požiadavok a tak sa pripravila. "Philip Goodman má pravé vajce väčšie ako druhé lebo mu ľavé skoro celé odstrelil otec, keď bol malý, Karl Echols zase nosí príčesok a Henry Irving má bokom schované peniaze lebo chce opustiť manželku." zase šum. Už ju to začínalo unavovať.
No odrazu... ticho. Philip, Karl aj Henry vedeli, že to nedokazuje že je Boh, lebo jej to povedali keď ju išli pretiahnuť a vedela to aj ona.
"Toto všetko ti mohli povedať keď využíval tvoje služby!" znovu sa len ozvalo z kostola. Naraz bolo počuť výkriky žien spomínaných ľudí a aj odfúknutie ostatných chlapov v kostole.
"Dosť! Je nerípustné, aby takáto, prepáčte za výraz, ale pobehlica vyhlasovala o sebe takéto lži!" prerušila ostatných stará babka v divnom klobúčiku a v čudnom kabáte.
"Eileen Millerová! Ešte si pamätám, ako si v dvadsiatke behala za chlapcami. A keď si si vzala Johna Millera, pokiaľ viem, furt si jebala s Timom Hurleyom, ktorý bol, áno, taktiež ženatý." Tak týmto všetkých dostala. Eileenina najlepšia kamarátka rovnako stará Franny sa od nej odtiahla, ale to nemala robiť.
"Franny, ty to nemáš prečo robiť. Ty si zase preťahovala jej manžela a veľmi dobre vieš, že Robbie je Johnov, a nie strého Hila."
Eileen sa nenávistne pozrela na Franny a už-už si išli skočiť do vlasov, ale do hry sa znovu zapojil farár.
"Slečna, stále to nič nedokazuje." Farár bol naozaj jedíný človek, ktorý sa nielenže snažil ale aj dodržiaval všetky prikázania.
"Rozmýšľal si, Gary, prečo sa ti stráca víno. Danny ti z neho odpíjal." Znovu sa prejavila farárova mierne vznetlivá povaha ale iba tým, že celý očervenel. Očervenel aj Danny a jeho matka. Jeho otec stále len dúfal, že neprezradí aj jeho.
"Pripustime, že si... Boh." povedal s veľmi veľkým odporom. "Prečo žiješ v tomto tele? Si v ňom stál, alebo sa prevteluješ, alebo...čo?"
"Vieš aká je sranda, Gary, keď nasieram vás sedlákov pri mojom odhalení? A nie, toto telo je smrteľné a potom si vyberiem ďalšie, samozrejme, na to predtým zabudnem a aj všetko okolo, veď kto by si to mal pomätať." usmiala sa na neho a otočila sa zase k nemu chrbtom.
To nemala však robiť.
Farár Gary, jeden z mála, čo nikdy nič zlé (podľa ich zákonov dobrého správania) neurobil, vytiahol spod oltára zbraň. Nabil, odisťil, zacielil a vypálil. Faith sa už len pozrela na dieru vo svojom bruchu, pozrela sa naspäť na ľudí, podotkla:"Tak TOTO som mala vedieť" a umrela. Teda jej telo umrelo a Boh sa presunul do iného tela úplne inde. Presne to Gary chcel.
"Takže, navrhujem, aby sme toto telo odniesli von, aby to šerif," pozrel sa na chlapíka, čo sedel v treťom rade a mal na kolenách položený široký klobúk "uzavrel ako nevyriešenú vraždu neznámej prostítútky a my by sme sa mohli vrátiť k oši, dobre?" spýtal sa usmiaty keď odložil pištol.
"Amen." odpovedali mu všetci a Philip, Karl a Henry sa dobrovolne podujali vyhodiť Fathino telo pred kostol.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zarita  28. 11. 2008 16:24
no LOOOOOOOOl akoze k tomu sa neda ani nic ine povedat
Napíš svoj komentár