Nič..
Nič...
Nič....
NIČ!
Len prach... Prach a tiene... Smiešne.. Smiešne? Nie.. Zúfalstvo...
Utrpenie , skaza , mor , vojna , choroba..
Smiešne...
Smiešne? Nie... Šialenstvo...
Stĺpy rozpadnuté , ruiny hradu , mŕtve stromy... Smiešne..? Nie... Zúfalé šialenstvo.. Zakryté za smiech..
Smiech tak falošný , ako táto cesta...
Cesta dlhá... Zaprášená...
ĽUdským okom nevidená...
Bolesť... Ach tá bolesť... Dobiela rozpálené..S červenými okrajmi... Ach áno... Krása.. Nádhera? Nie.. Len zásterka , sebaklamanie...
Na čo... Prečo... ? Toto všetko... ? Dá sa vystúpiť? Podľa iných...
Podľa mňa nie...
Umelé udržiavanie sa? Ale nie.. A zas ten falošný smiech...
Obraz zrní... Metro... Vidím metro.. Ducha.. Industriálna atmosféra strachu... Smiešne.. krásne.. ? Nie... Impozantne nechutné , povedal by som...
A napriek tomuto všetkému...
Napriek tomu , akým neúprosným tempom sa presýpajú kovové piliny cez moje presýpacie hodiny , napriek tomu stojím hrdo , s hlavou vztýčenou...
A prečo...? Dôvod sa niekedy vytráca , no v podvedomí drží sa zakvačený pevne , ako kliešť , očakávajúci dávku jeho blahodárnej tekutiny..
Na konci ten dlhej cesty , ktorá nie je večná , je niečo tak vzdialené no predsa tak .. Nádherné..
Svetlo... Vytratené svetlo z mojej duše.. ? Čím viac verím , tým je väčšie...Nehrozí mi nebezpečie..
Vraždiť , mrzačiť a páliť , milovať a nádeje sa nezbaviť..
Ktorou cestou teraz ísť..Samo to nemôže prísť...
Zbaviť sa tej ničoty? Nekonečnej samoty..
Či už si ma získala , či vydať sa cestou späť ... Či vkročiť do nedotknuteľna a niečoho nového..
Toť otázka , štepiaca ma na dve polovice , ako meč , ktorý presekol melón...
Havrany krákajú a kukučky letia...
Naivita.. V svetle.. alebo konečne niečo , čo nie je lživé...
Nie...
Áno..
Nie..
Áno...
Nič... Nič...
Len prach a tiene..
Smiešne?
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
3
nadherne, krasne, tak dobre napiane..nechapem z teba andy.uctiva poklona
5
hmmm... zaujimave... v skutku zaujimave... niecim az nadprirodzene fascinujuce, no aj tak az neuveritelne bezne... poznam to a zaroven je to tak cudzie... ako obohrata platna na ktorej vzy najdes nieco nove... zaujimave... v skutku zaujimave...
6
sa bojim toho nicoho... nemam to rada, fakt to vo mne vyvolava cudesne pocity...
super, zase
super, zase
7
hm.. eh.. ale piliny sa v presypacich hodinach vzdy zaseknu.. potom sa cas zastavi a potom? co?
nic.
len tak, ze ked sa to stane ten moment bude vecny.. vies co to znamena?
snaz sa aby ziaden moment nebol prazdny.. nikdy nevies kedy sa piliny v hodinach zaseknu...
Sialene? mozno... tak preco sa smejem?
nic.
len tak, ze ked sa to stane ten moment bude vecny.. vies co to znamena?
snaz sa aby ziaden moment nebol prazdny.. nikdy nevies kedy sa piliny v hodinach zaseknu...
Sialene? mozno... tak preco sa smejem?
8
Raz si písal, že prelievaš udalosti z real life do týchto diel.. Ja sa z toho nesnažím čítať konkrétne veci, neviem ale nie sú pre mňa podstatné.. Podstatné je, že do textu vložíš svoje pocity a keď to človek číta nielen očami tak to cítiť, veľmi. To sa mi na tom páči. A tým povieš oveľa viac než keby si popisoval konkrétne veci. Dáš človeku precítiť to, čo si prežíval. Aspoň tak to vnímam.
A častokrát Ťa zaujímala kritika, na ktorú by si mohol stavať. Poviem ti, keď toto dokážeš písaním, tak to je asi najvyšší stupeň písania. A potom je jedno, že je to prikrátke alebo trochu také či onaké..
A častokrát Ťa zaujímala kritika, na ktorú by si mohol stavať. Poviem ti, keď toto dokážeš písaním, tak to je asi najvyšší stupeň písania. A potom je jedno, že je to prikrátke alebo trochu také či onaké..
10
Je zavist zla? ak hej tak skoda, som zlou osobou... mam pocit ze ani keby sa so mnou nvm co stalo tak nenapisem nieco taketo, a to nehovorim len k tejto veci ale aj k ostatnym, clovek si mysli ze ked ma take -blbsie- obdobie, a ja ho momentalne mam, ze emocie sa v nom viac upevnia a dokaze viac opisat to co citi, ja vidim na sebe len nebadatelny rozdiel, ale snad raz.. raz dorastiem aj do tohto stadia
11
tak trocha ma toto dostalo do zvlastnej myslienkovej diery...kazdopadne velmi dobre....
12
zvlastna myslienkova diera... hm, zaujimavo povedane. toto dielo, povedala by som, citam vzdy, ked mi je na picu, ked sa citim prazdna alebo v situaciach pri ktorych sa neviem smiat.. citam to znova a znova a je to to najkrajsie, co som kedy kde precitala.
Napíš svoj komentár
TO JE DOKONALÉ!