Domček z karát

V tento vskutku zaujímavý , sychravý deň sa okrem pár opitých žobrákov vyvaľoval na ulici aj iný objekt , ktorý bol pre okoloidúcich oveľa lákavejší.
Máčali si vreckovky v červenej tekutine , ktorá bola roztečená dobrých pár metrov od tela.
Úsmev na mŕtvolinej tvári nenaznačoval ani v najmenšom , že by jej to mohlo vadiť , práve naopak.
Mestská stráž rozohnala ľudí s pomocou jej obojručnej kamarátky halapartne.
Mesiac sa skryl za oblaky..
A spiaci muž zaspomínal.


Sedel v krčme.
Priložil si pohárik Absinthu k ústam.
Zmyselne nasal vôňu , poohol ruku a nechal si pomalým prúdom stekať tekutinu do hrdla.
Pocítil teplo , ktoré ho príjemne zahrialo pri srdci.
"Kam sa hrabú ženské" , pomyslel si a uškrnul sa.
Mierne pripitý sa zdvihol a vykráčal von.
Úškľabok na jeho tvári značil , že s dnešným dňom bol nanajvýš spokojný.
Zas si spomenul na cenné informácie , ktoré mu Pavučina poskytla.
Pavučina bola jedna z najskrytejších a najnebezpečnejších organizácií , ktorá kedy existovala.
Všetci o nej vedeli a všetci ju milovali. Už skoro pravidelne jej patrili titulné stránky tlače a všade sa o nej rozprávalo.Keď má niekto štýl , je až k neuvereniu , do akej miery to ovplyvní zmýšľanie spoločnosti.
Justícia sa márne snažila nájsť dôkaz , ktorým by mohla usvedčiť niektorého z jej členov.
Už čoskoro sa zmocnia trhu v celom meste.
Príjmy boli nemalé , no JEMU to nestačilo. ON chcel viac.
Oveľa viac.
Ani vo sne ho nenapadlo , že ON raz bude stáť na čele.
Avšak spleť náhod skombinovaná s JEHO šikovnousťou tvrdili niečo iné.
Ako vyfukoval obláčiky dymu pozostávajúceho zo sajrajtu , ktorého mal už plné pľúca , zaspomínal..

Bol malé dieťa.
Úplne obyčajné , malé dieťa.
Niečím bol však iný.
Zatiaľ čo si ostatní vychutnávali vôňu leta , on sedel a premýšľal , po nociach bdel a nedoprial si spánku , aby mohol zrealizovať svoje plány.
Mal oveľa viac peňazí , ako iní.
Mohol si kúpiť viac sladkostí , mohol si dovoliť viac.
Iným by to stačilo.
Ale JEMU nie..
ON chcel viac..

Tabakový dym stúpal k lenivým oblakom , ktoré sa , zakrývajúc spln , ledva hýbali.
Paprsky mesačného svitu , ktoré ich rozrážali , sa odrážali v pokojnom toku rieky.
Napravil si klobúk so širokou strieškou.
Už veľakrát premýšľal o ukončení jeho činnosti.
Konkurencia je veľká , nepriatelia nie sú hlúpi.
ON však chcel viac...
Opäť si potiahol z fajky , aby ubíjal čas.
Aké však bolo jeho prekvapenie , keď vzduch preťalo zasvišťanie a jeho krk ostrý hrot šípky.
Pred očami videl všetky svoje plány , všetky jeho majetky , všetkých jeho ľudí... Všetky vplyvy.
Všetko sa zrútilo ako domček z karát.
Spolu s dymom vyfúkol aj život.
Zaspomínal...
Sedel v krčme....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu