Havran letí k oblohe

V srdci žiaľ
V duši tma
A v hlave sa skrýta tá
Nekonečná temnota...

Prvý krok... Druhý krok... Tretí krok... Srdce mi búcha už pokojne. Smutno sa usmievam.
Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnem. Pred očami sa mi zjaví celý môj život , život , ktorý som tak preklínal , ktorý som tak miloval , kvapky krvy , ktoré som prelial , milióny sĺz , ktoré vypadli z mojich očí.
Moje premýšľanie preruši chladný hlas.
"Posledné prianie?"
Pokojne , stále veľmi pokojne som zakrútil hlavou.
Neprestával som sa usmievať.
Pozeral som sa priamo do očí svojmu Cháronovi.
Zaznel výstrel...
Ale ani ten ma nevyrušil pri premýšľaní. Moja duša vzlietla. A letí si ... a letí... Snehové vločky dopadajú na zimnú krajinu.
Ja už ju nevnímam.

V srdci žiaľ
V duši tma
A v hlave skrytá tá
Nekonečná temnota...

Hľadím do pohára plného červeného vína , červeného ako krv , ktorá je aspoň tak silná , ako slzy , ktoré do pohára padajú...
Hľadím do pohára plného červeného vína , hlbokého ako môj žiaľ , ktorý sa teraz pomaly vytráca.
Je to alkoholom? Nie. Je to tým , že viem , že už ho nebudem musieť dlhšie znášať.
Je to tým , že cítim , že svoje poslanie som už splnil.
Veľa ľudí som zabil , veľa ľuďom pomohol.
Veľa duší potopil , veľa vytiahol.
Dokonalá polovica , Yin a Yang...
Raz som sa napil vína... A raz som priložil chladnú hlaveň revolvera k môjmu spánku.
Raz som sa narodil a raz aj...
Zaznel výstrel.
Ale ani ten ma nevyrušil pri premýšľaní.
Moja duša vzletla a letí si a letí . Snehové vločky padajú na zimnú krajinu.
Ale ja ju už nevnímam...

V srdci žiaľ
V duši tma
A v hlave skrytá tá
Nekonečná temnota...

Svištivé zvuky sa ozývajú oblohou. To havran máva krídlami. Je slobodný. Slobodný navonok , spútaný vnútri tými najhrubšími a najžeravejšími reťazami.
Vzduchom sa ozvalo hlasné zakrákanie. Voľnosť , ktorá nestačí , nie je voľnosť. A jeden nechce žiť. Jeden chce byť vždy voľný. Tak , ako tento havran.
Zbadal ju... Vodu , rozbúrenú vodu pod ním. Prudko strmhlav letí nadol... Pokojný , zmierený.
So všetkým.
Ozvalo sa čľupnutie...
Kvapky vody premočili havranove perute.
Teraz je voľný.
Voda ho zabíja..
Ale ani to ho nevyruší z premýšľania.
Kvapky dažďa dopadali do vody...
No on to už nevníma.
Teraz letí k oblohe...

Trasúcimi prstami píšem tento príbeh.
Pomaly dopíjam víno.
Som pokojný.
Viem , že viac bolesti už zniesť nemusím.
Viem to.
S alkoholom mi do krvi vteká aj jed..
Môj jediný skutočný priateľ.
Nech má akýkoľvek úmysel , je úprimný.
Pousmejem sa.
Viem , že už nemám veľa času.
Preto píšem rýchlejšie...
Vonku prší..
A kvapky dažďa dopadajú na okno.
No ja to už nevnímam...

V srdci žiaľ
V duši tma
A v hlavne skrytá tá...
Čiernočierna...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu