Kávu , čaj , čokoládu? Niečo ostrejšie?

"Upokojte sa , usaďte sa , zavrite oči. Kávu , čaj , čokoládu? Niečo ostrejšie?"
- Nie , to je dobré.
Zamumlal. Sedel v kresle so sklopeným operadlom a pozeral do stropu. Zavrel oči.
Ucítil ruku na jeho spotenom čele , na ktorom mu na váženosti pridávali vrásky.
"Čo vidíte.."
-Vidím... Vidím seba. Stojím na ceste. Prší... Áno , voda steká po obrubníkoch a mení sa na mláky. Je mokrá , lepkavá. Vtieravá. Premýšľam , kam sa skryť. Bezím pod most. Je tam... Je tam somrák! Strhaný , zjazvený. Strašne smrdí. Otrhaná bunda. Poznáte to , tí typickí somráci , žobráci , bezdomovci. Svolož , chamraď , zbytoční ľudia , zbytočné životy..
"Zastavte sa , zastavte sa!" Povedal rázne terapeut. "Prichádzame k jadru vášho problému , pane. Ľudia sú ľudia , nie sú zbytoční. Už vieme , z čoho približne pramení vaša túžba po krvi , s ktorou ste sem prišli , všakže?"
-Áno .. Myslím , že áno..
Povedal pacient a jeho zvráskavená , postaršia tvár sa preformovala do akéhosi úškrnku.
"Pokračujte. Čo vidíte teraz?"
-Stále tých somrákov.
"Nezmenili sa?"
-Ale áno.
"A ako?.. Hovorte! Výrazy tvárí , mimiku , gestá , pocity.."
-Neviem.
"Ako to , že neviete? Hovorte , hovorte , pomôže nám to analyzovať náš problém!"
-Úplne jednoducho. Sú mŕtvi..
Úskrnok sa rozšíril. Bavilo ho to, bože, ako ho to len bavilo , robiť vždy toto pred tým , ako si zas užije. Robí z ľudí totálnych debilov.
"Čo prosím? Oživte ich! Vaše myšlienky ich musia oživiť... Len vy môžte.. Len vy máte tú moc.. Buďte lepším človekom.."
Povedal doktor , ktorému sa tvár už tiež div nezvráskavela z tohto vskutku .. Zaujímavého pacienta. Zrazu otvoril oči.
-To iste mám , pán doktor.
Vstal z kresla a pozeral naňho. Len nemo stál. Mlčal a hľadel prázdnym pohľadom , prázdnejším ako alkoholikov pohár , prázdnejším , ako je on sám.
Doktorovi prebehli po chrbte zimomriavky.
Už pochopil , prečo.
Pacient prehovoril.
-Doktor , povedal som vám to zreteľne.Prišiel som sem , lebo túžim po krvi. Žiadal som snáď o vašu pomoc?
Doktor preglgol.
Pacient sa usmial.
Doktor spravil krok vzad.
Pacient krok vpred.
Doktor za sebou ucítil stenu..
Pacient sa opäť usmial.
Sedel v kresle - opretý , hľadiac do stropu. Počúval operu. Nádhernú operu. Usmieval sa. Popíjal víno , ktoré mu doktor ponúkal - červené ako krv , ktorá sa teraz valí všade po dlážke..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu