Kvety na lúke.
Farebné.
Voňavé.
Čerstvé.
Nevinné.
Krásne...
Jed v pohári.
Čierny...
Páchnúci smrťou...
Zatuchlý
Vražedný a tak odporný...
Vtáky na oblohe...
Voľné...
Nespútané...
Impozantné...
A on?
V okovách svojej temnej mysle...
Večne uväznený...
Neznajúci slobodu...
A taký zúbožený...
Peľ z kvetov stúpa hore k tým vtákom..
Každá najjemnejšia čiastočka sa premiešava s ich krídlami...
A ony len letia... A letia ... Za svojou slobodou...
Každá kvapka steká jeho hrdlom...
Prúdi mu do žíl...
zmiešava sa s ním..
Tvoria jedno , aspoň na chvíľu..
Vychutnávajúc si ten slastný okamžik pred odchodom...
A letí a letí za svojou slobodou...
Agónia...
Smrť...
A letí a letí..
Za svojou slobodou...
Kvety na lúke..
Tak farebné a nevinné...
Ako ten jed v pohári...
Ako vtáky na oblohe..
A úbožiak v žalári..
Dve rozličné veci..
A predsa také isté..
Aj život je taký..
Niekedy rozmaznáva , že cítiť je raj na zemi..
A niekedy bičuje tým najväčším bičom a páli najhorúcejším ohňom...
Raz taký a raz taký...
Ako vtáky na oblohe...
Ako kvety na lúke...
No predsa taký istý...
Výtrely , údery , objatia , bozky..
Ach život , vieš byť diabolský aj božský..
No podľa mňa to vôbec nie je nijako odveci! Neviem, ako je možné, že som omylom premeškala tento tvoj blog a vôbec som si ho doteraz neprečítala. Dosť sa za to hanbím. A vieš prečo?
Pretože je to zase perfektné. Fakt je to dobré a myslím si, že tvoje posledné blogy sú asi to najlepšie, čo si napísal. Každým krokom sa trochu zlepšuješ. Len tak ďalej, a napíšeme spoločne nejakú trhlú knihu, braček...
Pekné, jedna pasáž mi pripomína mojho bývalého,teda skôr jeho postoj k životu,alebo aj jeho život samotný?? Neviem... ale tak, život každého z nás je raz tam, po druhé inde....
vsetko co som chcela na to napisat uz bolo povedane... no ked som si to precitala donutilo ma to rozmyslat... pripomenulo mi to urcite okamih v zivote... myslim ze v tejto basni je viac ako sa zda na prvy pohlad...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
treba sa s tým len naučiť žiť...