Tichá vrava sa niesla okolím a ja som si pomaly nechal hladkať jazyk dymom z cigary.
Hľadel som na dno už piateho panáka vodky.
Bol to zvláštny deň.
Vskutku.. Zvláštny deň.
Všetko sa začalo , keď..
Som sa prebudil ako vždy so šialenou bolesťou hlavy a chrbtice.
Vstal som z postele , pošmykol som sa na ponožke a plesol som držkou o zem.
Zapálil som si rannú cigaretu , uvaril kávu a nemotorne sa obliekol.
Zmeškám svoj autobus do práce. Ako vždy.
Milujem svoj život.
Na zastávke dofajčievam druhú.
Nastupujem do autobusu.
Ľudia sa tlačia ako sadrinky v konzerve.
Akási stará ženská sa prediera cez autobus až na samý koniec , kde uvidela svoju známu , s ktorou sa musí akútne porozprávať o novom recepte na kompóty.Narazí do mňa a ja spadnem na zem... Mám chuť nadávať. Som však pokojný. Predsa..
Milujem svoj život!...
Vystupujem z autobusu.
Bežím do práce , aby som prišiel na čas.
Šéf ma sprdne za kávou poliate papiere , písací stroj štrajkuje.
Všetko sa poserie a ja musím začať odznova. Mám chuť ho rozbiť na márne kúsky , kraksňu poondenú.. Som však pokojný. Predsa..
Milujem svoj život!
Kolegyne bľabocú o nových účesoch tým ich odporným pizúkaním , ktoré tak lahodí mojim ušiam. Ako sliepky. Stále to isté. Lezie mi to na nervy. Mám chuť ich zabiť... Ale som pokojný. Predsa.. Milujem svoj život.
Vstávam z kresla.
Vychádzam von , zapaľujem si cigaretu a som na ceste domov.
Ako tak ťahám , ako blesk z jasného neba sa v mojej hlave vyjasnili všetky veci.
Viem , zlý skok , no čo sa dá robiť , keď ma to tak náhle prepadlo.
Stále , v jednom kuse to isté.
Áno , je to prežiteľné , ale prečo neísť za vyšším cieľom? Som pokojný , predsa milujem svoj život.
A tak som sa vybral do baru.
Hustú hmlu z dymu pretínali jemné tóny spod prstov barovej klaviristky.
Dofajčieval som ďalšiu cigaru , exol ďalší pohárik.
Vytiahol som revolver.
Ľudia okolo mňa stíchli.
Bol to zvláštny deň.
Ľudia ako obyčajne žili svoj stereotyp a vracali sa z práce okolo baru..
Okolo baru , z ktorého bolo teraz počuť niekoľko výstrelov.
Ležím na zemi s guľkou v spánku.
Okolo mňa veľa mŕtvych ľudí. Aspoň na mňa nečumia.
No čo , som stále pokojný.
Ja predsa...
Milujem svoj život..?
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
demonsdream
16. 12.decembra 2007 14:18
Uau, fakt husty blog!!! Dobre sa cita a vyvolava vselijake emocie... Vydarenee
3
Wow! Vynikajuco napisane (ako vzdy).. dalsie podarene dielo do zbierky.
A po dlhej dobe som si na tejto stranke precitala nieco, co ma aspon minimalnu hodnotu..a co uznavam.
Ved ked sa pozriem na tu hlavnu blogovu stranku..(brrr)
A po dlhej dobe som si na tejto stranke precitala nieco, co ma aspon minimalnu hodnotu..a co uznavam.
Ved ked sa pozriem na tu hlavnu blogovu stranku..(brrr)
4
Suhlasim s predoslymi... Velmi vydarene dielo. Zaujimave a nuti zamysliet sa...
6
veru na odstrel... sice zvlastnym sposobom ale podarilo sa ti tymto blogom zlepsit mi naladu..
a mimo ineho naozaj velmi dobre napisany blog.. tak nevsedne...
a mimo ineho naozaj velmi dobre napisany blog.. tak nevsedne...
7
tusila som nejaky podobny zaver, aj ja mavam dni ked idem vrazdit, este ze nemam revolver... ale inak...milujem tvoje blogy... ten koniec je vzdy tak.. da sa povedat ze strasny(nevjem najst ine vhodne slovo) a zaroven taky vtipny, ze to je nenormalne originalne a.. vzdy mi proste mrte bije srdce pri citani tvojich blogov... zerjem ta clovek
8
ak by som povedala že tento blog je dobrý klamala by som! on je vynikajúci! skvelá myšlienka,dobre napísané...by z toho mohla byť kniha!
Napíš svoj komentár