Ležím v posteli...Nechávam sny voľne plynúť mojou hlavou.Vidím .. fialové svetlo... počujem hlas... Stále opakuje to isté. Musíš objať svoju dušu.. Musíš objať svoju dušu. Rozlepím oči. Prudko sa posadím. "Kde to som?" bolo prvé , čo mi prešlo hlavou. Obzeral som sa vystrašene celý spotený okolo seba. Iná izba , iný byt.Iné miesto...Odhrnul som zo seba perinu. Šok , ktorý nasledoval po tom , bol oveľa horší. Hľadel som na svoje ŽENSKÉ telo sediace na posteli. Prehltol som hlasný výkrik.To snáď nie je možné.. Pokrútil som hlavou.Ešte raz som sa poobzeral po izbe. Počítač. Záchytný bod. Výborne. Vstal som , zapol som ho a sadol som si za stoličku. Načítava sa... Neprestával(a) som sa potiť.Pozrel som sa na digitálny čas. 12:00. Očividne si dievča tiež potrpelo na neskorom vstávaní. Spomenul som si na zvláštny sen. Objať svoju dušu... Objať.. seba? Cvaklo mi.Vypol som počítač a začal som sa veľmi rýchlo , podľa možností a mojich znalostí ženských odevov obliekať.Zabralo mi to asi 20 minút. Neviem , kde som , ale musím sa dostať ku mne domov. Musím.Bežal som dolu schodmi a bral ich po troch. Otvoril dvere. Poobzeral sa okolo seba. Nevedel som , kde som , no v diaľke som zbadal autobusovú zastávku. Bežal som.. ďalej a ďalej. Ktosi na mňa zakričal. Pozdravil ma. Otočil som sa a povedal: "Nemôžem , ponáhľam sa.." a bežal som ďalej a ďalej za svojím cieľom.Autobusy... ešte stále mierne vystrašený som sa pozrel na čísla.. 98... výborne. Tá ide rovno ku mne..A v hlave sa mi stále ozýval ten sen.. Objať svoju dušu..Zamyslel som sa , aké dievča , v ktorého tele som , može byť. V šatníku nemala žiadne tričká s výstrihmi do žalúdka , žiadne ružové veci ... Mala tam pár tričiek s motívmi mojich obľúbených skupín. Ja si viem vyberať , pomyslel som si a ironicky som sa uškrnul. Vrtzzfghdg... Ozval sa zvuk brzdiaceho autobusu. Naskočil som dovnútra. V autobuse po mne pokukoval nejaký divný raper.. To mi však teraz bolo jedno.Viezol som sa ďalej a ďalej. Už známe zastávky mi pripomínali , že som stále bližšie k... mojej duši?...Snažil som sa upokojiť. Prehrnul som si svoje vlasy.Zhlboka sa nadýchol.. a vystúpil.Uvidel som sa stáť na zastávke.. Na opačne strane , čakajúci na bus. Myslím , že to došlo aj jej. Prebehol som cez cestu. Pozrel som sa na seba.A ja som sa zas pozrel na ňu.Obidvom nám naskočil na preách úsmev. Bez rozmýšľania sme sa rozbehli oproti sebe a hodili sa okolo krku. Všetko okolo mňa sa krúutilo a ja som zas videl to fialové svetlo. A ocitol som sa v svojom tele.Uff...Pustil som ju. Stála pri mne. Dievča , ktorým som na chvíľu bol."Bola by škoda sa teraz rozlúčiť , nemyslíš.." Povedala. Len som prikývol. Nasadli sme na bus a išli nevedno kam.Keď si myslíte , že život je monotónny a nie sú veci , pre ktoré stojí za to tu zostať.. Mýlite sa.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
ronny
12. 5.mája 2007 13:40
vau vau vau!!!!
3
Vrtzzfghdg... vzdy som chcela vediet aky zvuk vydava autobus
ale k veci. wish i had a fantasy like you.. krasne moc pekne.. fakt.. tie myslienky, zabalene v takom originalnom obale..
ale k veci. wish i had a fantasy like you.. krasne moc pekne.. fakt.. tie myslienky, zabalene v takom originalnom obale..
4
je to supéééééééééééér vačšinou ma takéto "príbehy" nebaví čítať...ale toto ma fakt zaujalo
8
Wuaaaa tak toto je mrte dobré... kde ty na takéto nápady chodíš? Stále viac ma prekvapuješ, v pätnástich písať takéto veci... asi sa opakujem, ale vážne je to dobré!!!
Napíš svoj komentár