Zabeus: Život je ako Bluesový song..

Prsty dopadajú na klávesy a vydávajú priam magicky upokojujúce tóny. Takto spod rúk klaviristu vychádza tiché blues , ktoré svojím pokojom , tichom a rytmom krája husté oblaky dymu z cigár , ktoré sa vznášajú všade naokolo.Bol to zvláštny deň , pomyslel som si , počúvajúc tú malú symfóniu , popíjajúc Malibu - s mliekom a dvoma kockami ľadu , tak , ako to mám rád - a pofajčievajúc poriadne macatú Kubu. Hladko oholený , vlasy učesané tak , ako kedysi - keď som býval mladší.Deň sa začal vlastne tak , ako vždy. Vstal som , uvaril som si kávu , nemotorne sa obliekajúc som si poriadne zanadával , keď som hodil držku ako následok môjho zmyslu pre poriadok - šmyknúc sa na ponožke, ktorá mala byť vlastne úplne inde , ako bola.Kufrík , oblek , hodinky - ako u debilov , každý deň - aby si náhodou niekto nemyslel , že v tej úžasnej , geniálnej , famóznej , bohatej , slušnej a do boha
ja neviem akej ešte firme pracuje nejaký somrák. Mimo toho to malo aj vedľajší účinok - vyzerali ste ako multimilionár, takže tri štvrtiny ľudí , ktoré ste stretli na ulici po dvadsiatej hodine - mimochodom čas , kedy som sa vracal z práce - vám chceli roztrieskať gebuľu o hajzlovú misu , ukradnúť vám to nič , ktoré máte vo vrecku ako dôsledok poriadnej výplaty a ešte vám dodať pocit , že si za to môžete celkom sami. Skrátka ideálny a už štandardný začiatok dňa. Čo
viac by som aj mohol chcieť. Ťukal som do klávesnice , znudený a unavený , usŕkavajúc si už z druhej kávy , aby som tam neskapal , v lepšom prípade nazaspal.Čísla , čísla , samé čísla .. Sem tam sa na obrazovke vynorilo aj nejaké číslo , no tomu som nevenoval veľkú pozornosť - dôležitejšie sú predsa čísla.
A to som odjakživa matiku nenávidel , myslel som si , že budem muzikant , alebo niečo také. Hospodine , milujem tvoj zmysel pre humor , už som ti to hovoril?
Klasické piplačky s čím iným ako s číslami , zdrbanie od šéfa , podpichovanie od zamestnancov až kým neprišla moja vytúžená dvadsiata hodina - troška športu v podobe behu po ulici pred rozzúrenými gaunermi mi predsa nemôže zaškodiť. Už celkom zvyknutý som to zabehol relatívne v pohode , prežil som , zvalil som sa doma na gauč a premýšľal som o tom , čo to bol zas vlastne za deň. Bezvýsledne. Zapol som nudný sitcom , uvaril si tretiu kávu.. Voda v konvici sa vírila a ja som čakal , kým zovrie. Niekedy som mal pocit , že podobne , ako tá voda , vrie aj moje vnútro. Len už čakať , kým vykypí. Voda vyprskla a obarila mi ruku. Stereotyp - prežijem , práca - prežijem. Ale poznáte ten pocit , keď už na sebe máte toľko , že stačí pierko , aby to spadlo , všakže? Konvicu som s krikom vyhodil von oknom - cez sklo , samozrejme. Nasledoval ju telefón , televízor a počítač. Neprestával som ručať od zlosti , vrelo to vo mne ako v jadre sopky. Triekskal som si hlavu o hajzlovú misu , keď už to za mňa tí skurvení zlodeji nestihli spraviť..Rozhadzoval som príbory po celej kuchyni. Už som bol celkom kľudný , no vedel som , že keď skončím , nebudem spokojný s tým , čo som spravil - tak som pre istotu pokračoval. S šialeným výrazom na mojej vráskami a stresom
zosunutej tvári som už trochu pomalšie vošiel zas do kúpeľne. Začal som si spievať. I´m your hoochie - coochie man.. Blues , to je to , čo som vždy chcel hrať. Môj celý život je blues. Žiadna ženská , veľa práce - už to chce len ten chlast a bude to ideálne. Učesal som sa tak , ako keď som bol mladý . Dal si vyťahaný kabát , už žiadne obleky. Už tu nikomu idiota robiť nejdem , pomyslel som si a pousmial som sa. Vybral som stodolárovú bankovku. Dnes začínam žiť.
Zamieril som si to k malému baru naproti v ulici. Sadol som si k baru a zapálil si kubu. "Jedno malibu s mliekom a dvoma kockami ľadu.."

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Život je ako Bluesový song..

6 komentov k blogu

Horúce!