život ich zmrazil, nečakane.
Aj farba tváre, nepoznaná,
ostáva tam, navždy, sama.
Pár kvetou padá, lieta,
už ani Boh nenamieta,
že zohriať srdce nemá dané,
nepomôžu ani tajné zbrane.
Možno úsmev, vraví priateľ,
daruje ho priamo z pier,
avšak vidí, darmo robí,
objatie však nezaškodí.
Avšak zistí, život nie je,
objatie už nezohreje.
Chlad mrazí jej krehké telo,
kto vie, čo sa asi stalo?
Na kameni vytesané,
ostane to navždy tajné.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
chrisdane
11. 12.decembra 2010 22:27
v nemom užase ( ústa dokorán a ani hláska zo mňa nevypadne ) ...
Napíš svoj komentár