neviem čo mu mám povedať aby ma pustil.
Je mi to príjemné hľadieť mu do očí,
do tej pokojnej vírivej hĺbky,
v tej som sa zabil...... Viac
V momente, v sekunde,
tik-tak...
Uplynul čas, ktorý ma držal na uzde,
nezastavím sa, neprestanem hľadieť...
nie nebol to len skrat.
Jeden ma drží za srdce,
nadviazali sme spolu rozhovor...
Jazykmi, dotykmi, srdcom.
Neviem čo chce odo mňa,
nechcem aby ma pustil...
No on sa pustiť chce,
napriek tomu sa nevieme rozlúčiť,
len stojíme v objatí
hlavy na ramenách, jedna na tom druhom,
a ticho si šepkáme:
"Zabudni na mňa..."
"Nezabudnem! "
"Musíš! "
"Prečo? "
"Neviem..."
"Milujem ťa! "
"Nemiluješ, nemôžeš! "
"Áno a budem! "
"Nedovolím ti to..."
"Nie je iná cesta! "
Nie je,
ako tá ktorou sa vydám ja.
Si môj prízrak zo snov,
a predsa tá najkrajšia skutočnosť,
si môj prízrak skrytý vo mne.
Nesmieš ma pustiť, inak sa stratím v ničote,
nezostane z nás nič,
len dve mŕtve duše.
Naozaj to chceš,
aby sme tak skončili?
Drž ma navždy za srdce,
tak ako ťa o to prosím.
Miluj ma ako vtedy
a nič zlé sa nestane, to sľubujem.
Len buď mojim prízrakom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
9. 3.marca 2011 21:54
nepustím nehľadiac na to, komu to patrí. prepáč
Napíš svoj komentár