spomenula si, koľko by za to zabila ľudí,
pri vstávaní si o posteľ buchla nohu,
že to nebola hlava, ďakovala Bohu.
Zjedla pár suchárov a už pred skriňou stála,
každodenný problém: čo by si obliecť mala?
Vyhrali džínsy a pásikavé tričko,
kým rukami zamykala, nohy bežali za električkou.
Stihla ju, to bol prvý triumf dňa,
no spomenula si, že zuby si umyť zabudla,
vlasy má tiež určite v hroznom stave,
šéf jej bude musieť dovoliť dve prestávky malé.
No ten ju aj s novým kolegom nadšene zdraví,
ona už chytá smrteľné stavy,
pochopila, že jej úlohou je zaškoliť ho ako treba,
najradšej by skríkla, že sa to dnes fakt nedá.
Namiesto toho, aby povedala vetu,
usadila ho do kancelárie a odskočila na toaletu.
Neskôr mu vysvetľovala, na čo sa len pýtal,
ak by nebol taký sympatický, za každú otázku by schytal.
Učil sa až prirýchlo, upravil jej v zmluvách detaily,
bola by som prvá, ak by sa za trapasy rozdávali medaily,
„Nevadí, veď chybičky sa stávajú“ – usmial sa milo
a keď ma na obed pozval, neviem prečo, no pritakala som živo.
Bol vtipný, srdečný, stále rozprával, cítila som sa skvele,
začali sme sa doberať, sedeli sme tam hodiny celé,
nechcel ma nechať platiť, vraj ja ho nabudúce pozvem
a potom odišiel a ja som premýšľala rôzne.
Blbá si, šialená, môže mať ženu a deti,
alebo čo ak v nejakých podvodoch letí?
Musíš si ho preklepnúť, tú šarmantnú sviňu,
veď si predsa nejaká žena činu!
A ako ten istý deň prežil on? » www.birdz.sk/webka/zebystale...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jessiqa
1. 6.júna 2013 20:20
Napíš svoj komentár