Ja a Ten chlapec (časť 14. - skomplikovalo sa to)

„Ale zlatá moja...“ – hovorí brat akoby ma ľutoval. „On nie je pre Teba...“
„Čooo?“ – nechápavo na neho pozerám. „Prečo nie je pre mňa? Vari ho poznáš?!“
„Áno poznám ho...teda...hlavne jeho sestru...“
„Sestru? Že si s ňou niečo mal?!“ Hneď ma to napadlo. Niečo s ňou mal a teraz nechce aby som sa zaplietla s jej bratom!
Brat len ticho sedí a nič nehovorí.
„Mal?!“ – pýtam sa ho.
„No áno, mal. Bola to sviňa...“ –
„Sviňa?!“ Nepamätám sa kedy môj bratšek použil také slovo..Nikdy nepovedal na dievča, že je sviňa...To mu musela naozaj ublížiť...asi preto to nikdy nespomenul..teda on mi o svojich zážitkoch s dievčatami veľmi nerozprával...nemyslím si, že to bolo preto, že by mi nedôveroval, ale aby som nebola smutná, že ja nemám nikoho...No možno by som nebola..
Zase je ticho...

„Janko?! Čo sa stalo?“ – spýtala som sa opatrne. Videla som, že o tom nechce hovoriť a nemá príliš príjemné spomienky na ňu.
„Viky..nemôžeme to nechať tak? Pýta sa. Ach nie! Úplne som mu pokazila náladu. Musím to nejak napraviť...

„To nevadí..nemusíš o tom hovoriť..ja to chápem..“ – jemne som mu povedala a priblížila sa k nemu aby som ho objala...aj keď po pravde...v tej chvíli som vôbec nechápala, čo sa s ním deje. Čo mu to dievča spravilo? Sestra Toho chlapca s tým najkrajším „Haló“... Ach taká som zvedavá, ale radšej to nechám tak.. Brat sa na mňa usmial a šiel si ľahnúť do svojej postele. Zhasol lampičku na jeho nočnom stolíku a obrátil sa na druhý bok. Mala som pocit, že plače. Nikdy som ho nevidela plakať. Ani po rodinnej tragédii. On je vždy Ten silný. Tak čo s ním preboha je?! Ľahla som si i ja, ruku dala pod vankúš a paplón omotala okolo seba. Bolo mi smutno. Asi budem mať z toho depku. Príde sem nachvíľu a ja mu takto pokazím „dovolenku“ na Slovensku...Ach! Hnevám sa na seba!

Už som zaspávala..keď tu zrazu vidím, že brat zapol svetlo na jeho lampičke a pozeral sa či spím. Ja som sa pozerala zase na neho, že čo sa deje. Bol celý červený, oči sa mu leskli. On plakal. Ach nie! Zdvihol sa z postele keď videl, že ešte nespím a sadol si ku mne na postel. Ja som ešte ležala. On ma pohladil a spýtal sa – „Chceš to teda počuť?“
Ihneď som sa prebrala a tiež sa posadila. „No ak mi to chceš povedať...Len prosím Ťa nebuď kvôli mne smutný. Nechcela som Ti to pripomenúť. Ale ja som nevedela, že...“
„To je v poriadku sestrička moja. Nie som kvôli Tebe smutný. To vôbec. Áno nevedela si, ale už budeš vedieť...A ja by som sa aj tak trápil, pretože vždy keď sem prídem si na to spomeniem...“
„Fúha.“ – hľadela na neho s ľútosťou, vôbec som nevedela, čo mu na to povedať. Len to fúha zo mňa višlo..

Janko:
„Začalo sa to asi pred rokom a pol..jedna naša spoločná kamarátka usporiadala domovú party. Tam sme sa prvý krát stretli. Myslel som si, že to bolo osudové stretnutie...“

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu