Ja a Ten chlapec (časť 15. - bratškova spoveď vs predsa len môžem byť s Ním?)

Nemohla som tomu uveriť! To čo som počula od bratšeka...Spoznali sa na domovej party a pretancovali spolu celú noc...na druhý deň sa stretli, išli do kolibríka aj do iných podnikov a tam ju pozýval skoro každý deň. Kúpil jej náramok, náušnice, troch plyšákov...hmm nerozmaznával ju nejak príliš?! On jej nikdy neublížil, nikdy nič zlé neurobil a chudák nevidel, že ona nie je taká ako on. Ona mu ubližovala celý čas! On zaslepený svojou láskou nič nevidel! No po čase to zistil. Podvádzala ho! Celý ten čas! Povedal mu to kamarát...Bratšek za ňou prišiel a spýtal sa jej či je to pravda. Ona to popierala, on jej však neveril. Ach chudák môj bratšek! Zlomila mu srdiečko..

Začala som rozmýšľať...Čo keď i jej brat je taký? Čo keď Ten chlapec s tým najkrajším „Haló“ by ma podvádzal. „Ach!“ – vzdychla som si.
„Čo je sestrička moja?“ – spýtal sa ma brat, ktorý začul moje povzdychnutie.
„Trápim sa.“
„Netráp sa. Ja na Natáliu zabudnem. Neboj sa. Len potrebujem čas...“
„To by bolo super...len ja..ja toho Alexa asi ľúbim...“
„Aha...“
„A neviem či budem môcť zabudnúť na neho! Rada by som kvôli tomu, čo sa Ti stalo zabudla, ale..“
„Netráp sa sestrička! Vieš, čo..nemôžeš sa kvôli mne obmedzovať..Niečo vymyslíme...“
„Si si istý? A inak si si istý, že Tvoj kamarát Ti hovoril pravdu? Čo keď Ťa vôbec nepodvádzala?
„To by mi neurobil...aj keď..pamätám sa, že sa mu kedysi Natália páčila..ale to je blbosť, neklamal by mi predsa...“
„A čo Natália? Ozývala sa Ti potom ešte?“
„No áno, ozývala. Písala mi, že by ma nikdy nepodviedla...ale ja som jej neveril..Napísal som jej, že idem do Anglicka a ona ma už nikdy viac neuvidí! Bol som veľmi nahnevaný...“
„Tak to Ti verím. Ona si možno myslela, že ideš do Anglicka kvôli nej...“
„No ja som chcel aby si to myslela..aj keď vieš aká je pravda..musel som..aby sme sa uživili..bez otca je to..“
„Áno viem. Ach náš otecko, naša malá sestrička..Ach!“
„Nebuď smutná moja, určite im je dobre v nebíčku.“ – ako vždy sa ma snažil upokojovať. Ide mu to. Ach, čo by som bez môjho bratšeka robila...
„A vieš čo sestrička moja, ja Ti to stretnutie s Alexom môžem nejak zariadiť keby si chcela..ale zatiaľ si s ním píš tie smsky..Chcem aby si aspoň Ty bola šťastná! Viem, že Alex je dobrý chlapec...“
„Áno?“ – spýtala som sa veľmi potešene až mi začalo búšiť srdce..“
„Áno on je...“
Ja som sa usmiala a on si šiel ľahnúť späť na svoju postel. Sú 2 hodiny ráno! Sakra zajtra mám školu...A to som sa vôbec nič neučila..Toľko vecí sa okolo mňa dialo, že som sa ani nespýtala, čo bolo v piatok v škole...Do čerta..

No ráno si to ešte rozmyslím, či pôjdem do školy. Nechcem takto na začiatku roka pochytať päťky...

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu