„Aaach!“ – povzdychnem si, vypnem ho a prehodím sa na druhý bok.
„Sestričkááá, vstávaj! Škola čaká!“ – hovorí nejaký hlas v mojej izbe. Chvíľu mi trvá pokiaľ si uvedomím, že je to môj bráško, že včera prišiel... Všetko o čom sme sa v noci rozprávali mi prebehlo hlavou.
„Aaaach.“ – znova si povzdychnem a pozriem sa na mobil. Je 7.15. Ak chcem ísť do školy mám na to pol hodiny. Ísť, neísť...rozmýšľam. Som strašne unavená...
„Nemohol by si mi podať tašku?“ – pýtam sa brata s rozospatým hlasom.
„Haaaa. Ani mne sa nechce vstávať z postele.“ – zasmeje sa a vstane. Podá mi tašku a hovorí:
„Nech sa páči sestrička, mám to u Teba.“ zarehoce sa a odíde do kúpeľne. Jeho kroky sú strašne hlasité. Bojím sa aby nezobudil mamu, zobrala si dovolenku.
Hľadám, hľadám, nemôžem ho nájsť...Kde je ten posra...
“Áa tu si.“ – pozerám do rozvrhu. Nič dobré ma v škole nečáká. Máme mať dnes test z konverzácie. Ach! Neznášam franinu! Komu sa chce bifliť tie vety o ľudských právach?!
Bratšek sa vracia s pohárom vody. Ja ho len rozospato pozorujem ako vchádza späť do izby. Ide rovno ku mne...
„Áááá. Ty si sprostý!“ – začnem sa smiať no v zápätí mi to prestane byť smiešne. Skoro celé vlasy mám mokré!
„Musel som Ťa nejak prebrať.“
„Ale nemusel si na mňa vyliať ľadovú vodu!“ - hovorím už vážnejšie.
Naštvane vstanem a idem si vyfúkať vlasy. Brat dačo robí v kuchyni. Fakt ma nemusel poliať. Nedávno som bola chorá...Nechcem meškať zo školy takto zo začiatku roka – rozmýšľam a kontrolujem stav svojich vlasov. Ako vypnem fén začnem cítiť vôňu kávy.
„No tak nehnevaj sa sestrička. Spravil som ti kávu.“ – snaží sa zmierniť situáciu a položí mi ju na stôl v detskej. Ja – pomaly odpíjam z horúcej kávy a ako vždy pozerám z okna. Deti vchádzajú do školy. Pozorujem ich.
"Ach bože, ach bože, ach bože!" Zrazu mi začalo nehorázne byť srdce. Mala som pocit, že mi vyskočí z hrude. Neverila som vlastným očiam! Alex je pri škole. Drží za ruku nejaké malé dievčatko, ktoré očividne nechce ísť dnu.
Ťahá ju nasilu. Pretriem si rozospaté oči aby som lepšie videla...
„Janko?“
„Áno sestrička?“
„Je to Alex, že?“
Bratšek nakukne do okna a odpovie – „Áno je..." - po chvíli pokračuje - Vieš čo Viky ak pôjdeš dneska do školy sľubujem Ti, že sa s ním ešte dnes stretneš!“
„Čoo? Vážne? Dnes?!“
„Noo..“
„Vážne to pre mňa spravíš?“ – neveriacky sa pýtam.
„Noo...Ak pôjdeš do školy..tak áno.“
„Ideeeem! Rýchlo na seba hodím šaty, tašku a obúvam nové konverzky.
Brat za mnou ešte beží a hodí mi desiatu do tašky...
Domnienka, že sa dneska stretnem s Alexom, s chlapcom mojich snov, s chlapcom, ktorý má to najkrajšie "Haló", s chlapcom, do ktorého som bola už predtým zamilovaná, s tým blonďatým modrookým chlapcom s okuliarmi..
„Píp pip, píp pip“ – moje myšlienky po ceste do školy prerušil zvuk prichádzajúcej smsky. Pozriem sa na display. Alex..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
tam má byť naozaj test z KONZERVÁCIE. alebo KONVERZÁCIE. .