„Ahoj Viky to som zase ja Alex.Prepac,ze som ta otravoval s mojimi problemami,len som bol vytoceny a nemal som to komu povedat.Este raz prepac.“
Ach, naozaj! Ja som mu vtedy ani neodpísala – rozmýšľam - ale ani som nevedela, čo mu na to napísať - na jeho rozchod s tou blondínou...A dneska sa s ním mám stretnúť. Ale čo potom? Zistí, že ja som tá, s ktorou si smskoval..a čo keď sa nahnevá? Nahnevá, že ja som vedela kto to je a nenapísala mu to! On si určite myslí, že som nejaká neznáma z ďaleka...a pritom bývam len cez ulicu..Alebo na druhej strane ho to môže pobaviť a ostaneme kamaráti. Ale to nechcem! Nechcem byť len jeho kamarátka. Chcem byť niečo viac...Chcem jeho zaľúbený úsmev a prekrásny pohľad. Chcem jeho bozky. Ja ho chcem!
Neviem čo mám robiť. Som bezradná. Zamyslene kráčam ku škole. Rozmýšľam a rozmýšľam. Čo mu odpísať? Napísať mu, že viem kto je alebo sa naďalej hrať na Viky, ktorá nevie, že kto je Ten chlapec na druhej strane telefónu? Veď ja to dobre viem!
Vošla som do školy, vyšla na druhé poschodie a vstúpila do triedy. Pozdravila spolužiakov, sadla si ku Lenke do štvrtej lavice a vybalila veci na matiku.
„Už sa cítiš lepšie?“ – pýta sa ma.
„Hej, omnoho lepšie...“ – odpovedám, no v mojom hlase cítiť kúsok neistoty. Vidno, že ma niečo trápi. Trápi má tá smska.
„To ma teší, že sa máš lepšie...“ – hovorí Lenka keď v tom príde matikár. Vstaneme na pozdrav a potom si o5 sadneme.
„Učila si sa franinu?“ – pýta sa Lenka.
„To o tých ľudských právach?“ – spýtam sa aby som sa ubezpečila, že sa nič nezmenilo počas mojej absencie...
„No hej..“
„Teraz sa na to chystám.“ – zarehocem sa. Na matike sa vždy učím na iné predmety.
„No aj ja si to idem otvoriť. Inač niečo nové?“ – ďalej sa pýta.
No nové mám. Niečo. Alexa..Ale toto jej fakt na noc vešať nebudem....
„Nie nič a Ty?“
„Dievčatá v švrtej lavici nebavte sa mi tu. Aj vy o chvíľu prídete na rad!“
Usmejeme sa na seba ako vždy a začneme prepisovať príklady z tabule, dúfajúc, že na to zase zabudne a nevyvolá nás.
Nedá mi to. Musím mu napísať teraz!
„Ahoj Alex “ – bože to meno je prekrásne, už ho chcem takto pozdraviť naživo..Možno to bude už dnes.. „Nie vobec ma neotravujes. Urcite Ta ten rozchod boli, ale ver mi, najdes si lepsie dievca. Ja som este nezazila taketo sklamanie ako Ty, nemal ma totiz kto sklamat...Ale kedykolvek sa budes chciet vyrozpravat som tu.“
Bože čo to píšem? Čo keď mi potom zavolá a ja sa opäť nebudem môcť ozvať ako naposledy? Keď jeho hlas je proste prekrásny...ako mu mohla tá blondína ublížiť?!
No dobre pokračujem. Mám sa ho spýtať, že kde býva? Akože sa robiť, že to neviem..Alebo mu napísať kde bývam ja. Ach bojím sa, že čo bude potom..
Aj tak sa máme dnes stretnúť, dozvie sa moje meno, možno si vypýta číslo a hneď mu to bude jasné...
„P.S. Mozem sa spytat kde byvas? viky“
Správa sa uložila medzi odoslané. To som si teda zavarila, pýtam sa ho na niečo čo viem...ale on nevie, že To viem..
Prestavím mobil na vibrácie, otvorím zošit z franiny a pokúšam sa učiť...Nejde mi to...celý čas pozerám na mobil čakajúc, že odpíše...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
3
@zeriavka v telenovele nejde okopavat kavove polia, lebo caka, ci eduardo nezavola na pevnu linku
peace!
peace!
4
neni to ani tak telenovela, ale je to romanticke, zaujimave a aj napinave, jednoducho taky je spravny pribeh
9
aj moj chalan sa vola alex ale modrooky blondiak to nieje..aj ked je tiez moc penkucky
Napíš svoj komentár
peace!