Ani som sa nenazdala a išla som ďalej ako je park, kde sme sa mali stretnúť. Išla som ďalej. Taká som bola zamyslená, že som nevnímala, kde som. Nič...Neuvedomovala som si, kde sa nachádzam. Jediné, čo som si uvedomovala boli moje myšlienky – moje pomiešané zmätené myšlienky.
Zrazu ma niekto zo zadu chytil za pás. Z jednej aj druhej strany. To bude on. Čo to robí? Prečo ma tam chytá? Určite je to sukničkár...Neotáčam sa. Zrazu ma pustí. Ešte stále som otočená chrbtom k nemu. Nechcem sa otočiť. Tak veľmi som prekvapená Jeho zavítaním...
„Klaudia, čo je, nepamätáš si na mňa?!“ – spýta sa nejaký cudzí hlas.
Hneď sa otočím.
„Ja..“ Civím na toho chalana. Môže mať tak 19, 20 rokov...Čierne vlasy, veľmi tmavé hnedé oči. Kto je to? Krásny chalan. Vyzerá ako by vypadol, z nejakého časopisu o chalanoch, ktorých priemerné dievča nikdy nemôže mať...
„Ach, prepáč, pomýlil som sa.“ – trápne sa zarehotal a poobzeral po okolí. Zrazu zbadal podobné dievča ako ja. Teda zo zadu bolo podobné. Malo také isté vlasy a postavu..Ale spredu bola krajšia. Krásne veľké oči a dokonalý make-up...Odkráčal k nej. Chvíľu som ho pozorovala...
„Viky?“ – pýta sa už známejší hlas. Pozriem sa neho – Alex.
„Ahoj.“ – poviem z reflexu.
„Ahoj.“ – povie a dá mi dve pusy na líce. Raz na pravé, raz na ľavé – či ako to bolo - a potom podá ľavú ruku a povie – Som Alex. No tak toto je už lepšie privítanie – poviem si v duchu.
„Teší ma, Víky.“ – poviem a usmejem sa. Na veľké prekvapenie nie som nervózna...Ešte stále mi však behá po rozume ten starý pozdrav od toho neznámeho. Pozerám sa či ho ešte neuvidím – ale nič. Stratil sa z dohľadu.
"Inač kto bol ten chlapec, ktorý sa s Tebou rozprával?"
"Kto, čo?"
"No ten čiernovlasý chalan..."
"Ja...neviem."
"Nevieš?"
"Nie..Bol to nejaký omyl..myslel si, že som niekto iný.."
"Tebe sa tie omyly nejako často stávajú." - zasmeje sa.
"Más pravdu" - smejem sa s ním.
„Tak, čo ideme sa prejsť?“ – pýta sa Alex.
„Prečo nie?“ – hovorím.
„Dobre. Môžem Ťa zavolať na moje obľúbené miesto? Rád tam sedávam keď chcem byť sám...
„Hehe dobre..ale teraz predsa nechceš byť sám?“
„Nie teraz nie..nechcem byť sám, ale cítm sa sám...“
„Ah...chápem.“ Veď ten Alex je troska! Vyzerá síce dokonale, ale v Jeho očiach vidieť smútok, sklamanie.. A tak sme kráčali veľa seba. Niekedy sa nám dotkli ruky a vždy keď sa tak stalo, tak som sa na neho pozrela. Ale on sa vtedy nepozrel na mňa. Bola som z toho trošku sklamaná, myslela som, že i On to robí naschvál...ale asi nie..asi som to robila len ja...
„Tu je to...“ – hovorí. Ani som neverila, že v tomto meste môže byť niečo také nádherné. Krásne kvety a toľko popadaného jesenného lístia. „Tu chodím keď som smutný, keď chcem byť sám.“ – dokončil.
"Alebo keď sa cítiš sám." - hovorím s úsmevom.
„No nie len to...Cítim sa byť využitý.“
„Nevedela som, že i chlapci sa môžu cítiť využito...“
„No áno aj chlapci majú city Viky...“
„Môžem Ti nejako pomôcť?“
„A chcela by si?“
„Áno...chcela..“ – hovorím.
Zrazu sa ku mne nahol, našpúlil pery..Čo? On ma chce pobozkať?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
luna13
1. 11.novembra 2010 13:10
takže.. sľúbila som dlhší komentár... idem sa trošku rozpísať....v prvom rade musím povedať, že sa už strašne teším na ďaľšiu časť.. nikdy v tomto neviem predvídať, čo sa asi stane... aj keď niekedy má človek akú takú predstavu.. ale aj keď už niečo čaká.. väčšinou sa to zvrtne na úplne neičo iného.. tak radšej.. nepredvídať a potom je to o to zaujímavejšie.. núti ťa to čítať stále ďalej... nikdy nevieš čo všetko sa môže zvrtnúť...ostáva nám iba dúfať že sa všetko skončí dobre... no.. dobre.. to zase ako pre koho... no.. jednoducho... toto je úplne že fajnový príbeh... každý deň čakám čo nového napíšeš...a tŕpnem vždy keď idem číať ďaľšiu časť.. že čo ... kedy.. s kým a ako
3
hmm uz mi je jasne preco autorka chcela dlhy komentar... ako v prvom prispevku od niekoho ineho... "slubila som dlhsi komentar.." tsss
no nic .. k dielu
"Vyzerá ako by vypadol, z nejakého časopisu o chalanoch, ktorých priemerné dievča nikdy nemôže mať..."
aj priemerne dievca takeho chalana moze mat... len ked zrazu pride taky okamih.. nejako sa zlakne a ujde... a ten chalan ostane sam... /ved vies... kecali sme o tom /
a to naspulenie pier ma vobec nenalakalo na dalsiu cast.. toto nejak nevyslo
peace!
no nic .. k dielu
"Vyzerá ako by vypadol, z nejakého časopisu o chalanoch, ktorých priemerné dievča nikdy nemôže mať..."
aj priemerne dievca takeho chalana moze mat... len ked zrazu pride taky okamih.. nejako sa zlakne a ujde... a ten chalan ostane sam... /ved vies... kecali sme o tom /
a to naspulenie pier ma vobec nenalakalo na dalsiu cast.. toto nejak nevyslo
peace!
4
Poznámočka: tú priamo reč, že si nevedela, že aj chlapci sa môžu cítiť využito, si mohla formulovať tak, akoby si to hlavná hrdinka iba myslela. A potom by jej Alex odpovedal akoby na myšlienku. To by štýlovejšie...
Napíš svoj komentár