Ja a Ten chlapec (časť 26. - tak a sme u neho)

Prezliekla som sa do suchého, s uterákom si pošúchala vlasy a obzerala sa pri tom po Jeho izbe.

„Dúfam, že máš rada citrónový...“ – podáva mi čaj a hneď na to pustí pesničku You got me od Colbie Caillat.
„Odkiaľ to vieš?“ – pýtam sa ho prekvapene.
„Čo viem?“
„Môj obľúbený čaj..moja obľúbená pesnička..“
„Naozaj to chceš vedieť?“ – pýta sa ma.
„Potom mi povieš..usmejem sa na neho a chytím do ruky teplú šálku čaju. Nádherne mi otepľuje ruky. Usmeje sa na mňa a sadne si ku mne. Asi 30 cm odomňa. Spoločne odpíjame z čaju. Sme ticho. Len počúvame túto pesničku..ktorá je nastavená tak aby šla stále dokola..toto som niekedy zvykla robiť doma..aj toto vie?!

Usmieva sa na mňa. Ja z jeho úsmevu nemôžem. Také má prekrásne oči. Dneska na sebe nemal ani Jeho okuliare...Ale aj keď ich má – aj vtedy sú jeho oči dokonale zvodné. Tá pesnička, Ja, On – My v jeho izbe – sami..Položil šálku čaju na nočný stolík a spýtal sa či môže položiť aj tú moju.

„Už tam aj tak nič nemám..“ – hovorím. Viem, že sa niečo deje..Niečo sa deje! Je tak neodolateľne krásny, taký je milý, taký pozorný! Ani na chvíľu nespúšťa zo mňa oči. Zase sa ku mne približuje. Veľmi nenápadne, ale ja si to všetko všímam. Už je pri mne bližšie..nejakých 20 cm..Cítim, že moje srdce mi ukrutne bije. Začínam byť veľmi nervózna, bojím sa čo sa stane..Stane sa to? Teraz? Nech to čert berie! Ja to chcem! Ja ho chcem!

Usmejem sa a tým mu naznačujem, že DOBRE – dobre, môže...môže ma pobozkať. On sa ku mne približuje..je stále bližšie a bližšie. Jeho ruka sa dotkla tej mojej, Jeho koleno sa dotklo toho môjho, je tak blízko..

Zrazu sa oddialim. Ach prečo som sa oddialila?! Ani neviem. Dostala som z toho strach. Neviem sa bozkávať. A nechcem bozk hneď na prvom rande..dobre..chcem ten bozk, ale..naozaj nie teraz. Chcem aby o mňa bojoval, aby mi dvoril! Nechcem byť jedno z tých dievčat, ktoré nedokážu odolať! Som na seba hrdá, že napriek tomu TO dokážem.

„Myslíš si, že som Ti chcel dať pusu?“ – pýta sa ma Alex.
„No..tak to vyzeralo..“ – odpovedám.
„Nie nechcel. Len som sa chcel bližšie pozrieť na Tvoje prekrásne modré očká...“
Usmejem sa na neho.

Čo to má byť? On ma nechcel pobozkať? Určite chcel...

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu